Les
Sú v TANAPe ešte nejaké lesné porasty?
Aj keď je zničených cca. 26% lesa (cca. 11000 ha) Tatranského národného parku prevažne vo Vysokých Tatrách, relatívne bez poškodenia ostali celé Západné Tatry, Belianske Tatry, ako aj pásmo lesa vo Vysokých Tatrách nad 1300 m.n.m.
Vznikla by v Tatrách vetrová kalamita, keby v porastoch bolo nižšie zastúpenie smreka?
Áno, kalamita by vznikla. Prudký prepadový vietor sa prevalil ponad porasty v oblasti hornej hranice lesa, pričom jeho ničivá sila sa prejavila vo výškom stupni 800 - 1200 m. n. m.. Preto možno konštatovať, že išlo skôr o zhodu nepriaznivých okolností a víchrica si vybrala najzraniteľnejšie miesta.
Hlavnou príčinou vzniku kalamity pravdepodobne nebolo nevhodné drevinové zloženie, alebo nevhodná štruktúra porastov či nízke percento zastúpenia ostatných drevín (jedľa, smrekovec, javor, jarabina...), ktoré bolo v týchto porastoch pôvodne vyššie. Jednalo sa prevažne o umelo založené, rovnoveké, jednovrstvové porasty s vysokým zakmenením, pri zakladaní ktorých sa používal semenný materiál iných ekotypov smreka, nevhodný pre podmienky Tatier. Z týchto dôvodov sa schopnosť porastov odolávať extrémnym vetrom výrazne oslabila.
Ako by mal vyzerať les, ktorý by odolal klimatickým extrémom?
Štruktúra takéhoto lesa by sa mala približovať lesu prírodnému. To znamená les viacetážový, so zastúpením jedincov všetkých vekových tried na jednej ploche. Takýto les by mal mať nižšie zakmenenie, čím sa dosiahne vyššia stabilita jedincov a tým aj celého porastu. Zastúpenie smreka by v tomto stupni nemalo prekročiť 50%, zvyšok by mali tvoriť jedľa, smrekovec, borovica, javor, jarabina, breza.
Čo sa stalo so zvieratami, ktoré boli na postihnutom území a čo bude s nimi ďalej?
Je známe, že zvieratá inštinktívne vycítia nebezpečenstvo, a snažia sa unikať do bezpečia. Aj pred výchricou v Tatrách boli pozorované úniky pomerne veľkých čried jelenej zveri z ohrozených lokalít. Predpokladáme, že podobné správanie sa vyskytlo aj u iných druhov zveri. Skutočné početné straty na populáciách jednotlivých druhov budeme môcť vyčísliť až po spracovaní kalamity.
Nehrozí zvýšený predačný tlak vlka, rysa a medveďa na populáciu tatranského kamzíka z dôvodu zníženia početnosti ich prirodzenej potravy?
Kamzík je len okrajovou zložkou potravy šeliem a to najmä z dôvodu extrémnych orografických a klimatických pomerov v jeho biotope, kde by lov predstavoval príliš veľký energetický výdaj. Preto predpokladáme, že sa šelmy nebudú sťahovať do vysokohorského prostredia, ale budú migrovať za svojou hlavnou potravou t.j. jeleňou, diviačou a srnčou zverou. Situácia v biotope kamzíka sa bude monitorovať.
Je pravda, že obmedzením hospodárenia zo strany ochranárov mohlo dôjsť k zníženiu stability postihnutých porastov?
Zničené porasty boli prevažne umelo založené začiatkom minulého storočia a dlhodobo lesnícky obhospodarované štandartnými postupmi, okrem holorubov. Porasty, ktoré boli ochranármi navrhnuté do zóny A TANAPu (t.z. ponechané na samovývoj), ostali aj napriek veľkej inenzite vetra (Skalnaté pleso až 194 km/h) poškodené len minimálne.
Vyriešila by navrhovaná zonácia TANAPu zdĺhavý proces výnimkovania pri spracovaní kalamity?
Zonáciou by sa vyriešil akýkoľvek problém s výnimkovaním, stanovili by sa presné pravidlá, kde je možné kalamitu spracovať, a kde ponechať na samovývoj.
Aký vplyv má kalamita na vzácne tatranské rastlinstvo?
V Tatranskom národnom parku je zaznamenaných viac ako 1300 druhov rastlín. Mnohé z nich sú mimoriadne vzácne, v rámci Slovenska, prípadne aj celých západných Karpát či dokonca karpatského oblúka rastú iba tu. Viaceré sú endemity, to znamená, že nikde inde na svete sa nevyskytujú. Tieto druhy sú však svojim výskytom viazané na iné typy biotopov vo vyšších nadmorských výškach - od subalpínskeho po subniválny stupeň. V pásme lesa je ich iba niekoľko. Kalamitou boli postihnuté v prvom rade sekundárne, umelé smrekové monokultúry s veľmi nízkou diverzitou rastlinných druhov. Na veľkých plochách išlo o druhovo chudobné porasty niekoľkých druhov tráv, čučoriedok a podobne. Takže z tohto pohľadu sa nič zlé nestalo.
Vážnejšia situácia je na mokraďných lokalitách, s vysokou hladinou podzemnej vody - na nelesných rašeliniskách, prípadne podmáčaných smrečinách, slatinných jelšinách a rašelinných brezinách (posledne menovaný typ sa na Slovensku vyskytuje iba v podhorí Tatier a ide o relikt z doby ľadovej). Tu môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu počas spracovania kalamity. V prípade použitia ťažkej mechanizácie dôjde k poškodeniu pôdneho povrchu, hlboké stopy od lesných traktorov budú fungovať prakticky ako odvodňovacie kanále a vážne poškodia vodný režim. Po vyťažení drevnej hmoty, v prípade, že sa plochy úplne vyčistia, dôjde k zmene odtokových pomerov, zrýchleniu odtoku vody z územia, rozkolísaniu hladín vodných tokov so všetkými negatívami pre tieto biotopy. Hrozí vážne ohrozenie, prípadne až zánik podmáčaných stanovíšť, ktoré sú roztrúsené v pásme lesa na úpätí Tatier, ktoré bolo zasiahnuté kalamitou.
Vzťah kalamity k európsky významnému územiu Tatry, zaradeného do návrhu národnej siete NATURA 2000.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že hranice územia európskeho významu Tatry vietor neodfúkol. Tieto hranice sú schválené uznesením vlády a okrem toho, že územie sa nachádza v národnom parku, teda 3. stupni ochrany, časť dokonca aj v národných prírodných rezerváciách v 5. stupni ochrany. Na územiach európskeho významu nie je zakázaná akákoľvek ľudská činnosť, ale človek tu môže (a musí ) pôsobiť tak, aby nedošlo k zániku biotopu. To, že les padol, ešte neznamená, že zanikol. Nakoniec, v minulom storočí sa to stalo aj v miestach súčasnej kalamity, viackrát. Podhorie Tatier bolo zaradené do NATURY 2000 v prvom rade ako biotop veľkých šeliem (medveď, rys, vlk), a aj z dôvodu ochrany viacerých biotopov (čučoriedkové smrečiny, rašeliniská, slatinné jelšiny, rašelinné breziny). Preto pri spracovaní kalamity a aj pri "náprave" stavu treba postupovať tak, aby tu ostali podmienky pre existenciu jednak živočíchov, ale aj spomínaných biotopov. V tomto kontexte vyznievajú veľmi zvláštne vyjdarenia predsedu vlády M. Dzurindu zo dňa 24. 11. 2004, ale aj ďalších o tom, že časť lesa za opäť zalesní a časť kalamitou postihnutých plôch sa využije (zneužije) na výstavbu hotelov, rozšírenie, predĺženie a zlepšenie zjazdoviek. Ide to proti uzneseniu vlády, ktoré schválením národného zoznamu území NATURA 2000 sa jednak zaviazala zabezpečiť predbežnú ochranu (tá je ovšem zabezpečená aj podľa zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny) ale aj medzinárodným záväzkom voči EÚ, podľa ktorej smerníc boli tietzo územia vybrané a navrhnuté. Pri nerešpektovaní tohto záväzku sa môže Slovensko vystaviť vážnym problémom s EÚ, ktorý nakoniec môže skončiť na Európskom súde. Hrozia tu pokuty až niekoľko miliónov korún denne!
Voda
Aká je súčasná situácia v Tatrách s vodnými tokmi?
Je to otázka položená v širokom kontexte. Veterná kalamita postihla podhorskú až horskú oblasť Vysokých Tatier, zhruba od nadmorskej výšky 1200 m.n.m. dolu v páse Z-V takmer 50 km a šírke 2,5 - 3 km (Podbanské - T. Kotlina). Samozrejme, vyvalením 3 mil. m3 dreva boli zavalené aj korytá tokov. Došlo tak v mnohých aspektoch k ich deštrukcii, ale prirodzenej. Ťažko však okomentovať túto situáciu, nakoľko podrobný prieskum terénu sťažuje sneh a vrstva stromov. V niektorých úsekoch tatranských tokov sú ich korytá len málo zasiahnuté.
Pri likvidácii tejto kalamity zrejme dôjde aj k stretom s vodnými tokmi. Ako predísť nechceným zásahom do vodných tokov v postihnutej oblasti?
Samozrejme, ide o náročný projekt odstraňovania tejto kalamity. Náročný je jednak pre sťažené podmienky v oblasti (kubatúra drevnej hmoty, klimatické podmienky) a rozsiahlosť postihnutej plochy. Pri likvidácii kalamity nepochybne dôjde aj k zásahom do vodných tokov, najmä tých menších - bezmenných jarkov a potôčikov. Teraz ide o to do akej miery sa toky poškodia a čo urobiť preto, aby sa ich vzhľad navrátil do pôvodného stavu. U väčších tokov ako napr. v prostredí Studeného potoka bude situácia o niečo odlišná. Veľké balvany, ktoré sa nachádzajú v korytách mnohých tatranských potokov a sú súčasťou tunajšieho podložia asi len ťažko dovolia lesnej kolesovej alebo pásovej technike zdolávať a úspešne likvidovať kalamitu. Neviem si totiž ani predstaviť nasadenie takejto techniky v blízkosti vodných tokov. Tu bude potrebné nasadenie asi inej techniky, napr. lanoviek, alebo hmotu nelikvidovať pri tokoch vôbec. V niektorých úsekoch je vhodné padnuté stromy ponechať najmä tam, kde nie je možné ich odstraňovať, ale aj tam, kde je vyhlásené maloplošné chránené územie a pod. Ak však nie je iná možnosť, ako len odstraňovať padnuté stromy v blízkosti vodných tokov za pomoci ťažkej techniky, je potrebné smerovať trasu odvozu stromov a ich častí mimo korýt tokov. Pri prípadných križovaniach tokov je potrebné spevniť trasu dočasne napr. panelmi tak, aby ani týmto zásahom nedošlo k narúšaniu pôdneho krytu a prípadných cenných botanických lokalít.
Aké sú Vaše názory na predpokladané erózie v blízkosti vodných tokov a v ich korytách?
Veľmi zodpovedne a citlivo treba riešiť aj túto otázku. Ide vlastne do istej miery aj o náväznosť na predchádzajúcu otázku. Totiž ešte samotná kalamita nemusela poškodiť vodné toky do takej miery, ako ich môžu poškodiť stroje, ktoré odstraňujú lesnú kalamitu. Trasovaním a približovaním drevnej hmoty cez korytá tokov lesnou technikou môže dôjsť k eróziám najrôznejšieho druhu od vodnej po veternú a prostredie sa môže presúšať a tak destabilizovať. Určite je potrebné zamedziť týmto javom dôslednou ochranou vodných tokov počas likvidácie kalamity. Navyše, veľkú pozornosť treba venovať brehovým porastom, vŕbovým a jelšovým spoločenstvám, ktoré tvoria neoddeliteľnú a pôvodnú zložku tatranských vodných tokov v podhorí. Bolo by veľkým omylom následne riešiť erózne stavy na tatranských tokoch postihnutých kalamitou betónom, alebo nebodaj ich reguláciou!
Čo sa stalo s rybami, ktoré boli na postihnutom území a čo bude s nimi ďalej?
Zaujímavá otázka. Ryby, ktoré osídľujú toky v postihnutej oblasti sú typické pre podhorskú a horskú zónu. Tatranské toky sú domovom prevažne pstruha potočného a jeho sprievodnej ryby dna - hlaváča pásoplutvého. Sú to stanovištné druhy tzn., že sa zdržiavajú na konkrétnom stanovišti a len počas povodní, alebo veľkých prietokov sa teritoriálne premiestňujú - migrujú. V čase kalamity boli v tatranských tokoch práve v postihnutej oblasti. Pravdepodobne ryby uviazli v priestoroch medzi zavalenými stromami. Najhoršie na tom je, že toky už zamŕzajú a ryby si inštinktívne vyhľadávajú hlbočiny na prezimovanie. Ak ryby nemajú šancu sa dostať na zimoviská kvôli tomu, že uviazli v prehrádzkach, ktoré vytvorili zavalené stromy, môžu reálne vymrznúť, ak by prišli silné mrazy.
Môže vzniknutá veterná kalamita spôsobiť zmeny v prietokoch vôd a narušiť retenciu územia Vysokých Tatier?
Rozhodne áno! Tým, že odstránime padnuté stromy. Likvidáciou kalamity v postihnutej oblasti môže dôjsť k narušeniu pôdneho krytu územia a to do značnej miery zapríčiní erózne procesy s následnými retenčnýmni poruchami v území. V preklade: odstránením stromov dôjde k presušeniu územia a voda sa nebude hromadiť v živom poraste a rýchlo z územia odtečie preč. Určite možno očakávať zmeny v rozkolísanosti prietokov. Uvidíme však, čo prinesie čas. Z tohto aspektu je potrebné čo najskôr obnoviť prírodné procesy v lese. Les totiž neskončil tým, že padli stromy. Treba sa postarať o umelú výsadbu tam, kde to bude potrebné a najmä ochrániť existujúci podrast pred lesnou technikou spracovávajúcu kalamitu. Bolo by vhodné túto problematiku okamžite riešiť.
Ako teda ďalej v tatranskom lese?
Nie som odborník na lesníctvo. Určite je podľa môjho názoru potrebné v tejto chvíli neodstraňovať padnuté stromy pozdĺž potokov v Tatrách. To po prvé. Treba uvolniť len tie, ktoré bránia prietočnému profilu. A po druhé je potrebná revitalizácia, resp. rekonštrukcia tatranského lesa. Nie však v kontexte s kalamitou, ktorá je prirodzeným sanitárom lesa. Určite však treba zmeniť lesnícke myslenie a začať sa zaoberať prírodnými procesmi v lese s ohľadom na obnovenie a zlepšenie okrem iného aj retenčnej (vodo-zadržiavacej) schopnosti. Aj my ochranári sa budeme musieť citlivo venovať tejto náročnej problematike prirodzenej obnovy tatranského lesa. Ak by sme to nechali na prírodu, tak určite za niekoľko stoviek rokov tu bude les úplne iný, taký, ktorý tu bol napr. pred tisíc rokmi... S prirodzenými funkciami a autoregulačnými procesmi, medzi ktoré veterné smršte určite patria.
