Stanovenie hlavných ekologických princípov a faktorov na kalamitných plochách vo vzťahu k požadovaným podmienkam pre udelenie generálnej výnimky zo zákona č. 543/2002 Z. z..
- Úplná alebo čiastočná redukcia transpirujúcich povrchov asimilačných orgánov umožní podstatný nárast vody v pôdnych profiloch a v podzemných vodách. Zásadne sa zmení hydrický režim vodných tokov
- Zvýši sa vymývanie chemických látok a dôjde k zrýchlenému zvetrávaniu geologického podkladu
- Odlesnenie preruší recykláciu živín vnútri ekosystémov, tým sa takmer odstránia alebo zásadne zmenia väzby medzi rozkladom biomasy a príjmom látok uvoľnené z lesných porastov
- Zásadne sa zmení druhová a priestorová štruktúra ekosystémov
- Významne sa zmení populačná dynamika rastlinných a živočíšnych spoločenstiev
- Odlesnená plocha bude mať značne zmenené ekologické a bioklimatické podmienky
- Rozklad organickej hmoty v daných fytogeografických podmienkach prebieha pomaly a živiny sú preto sústredené do mŕtvej organickej hmoty
- Pre udržanie dynamickej rovnováhy v ekosystémoch sú rozhodujúce biogeochemické cykly tvorené týmito členmi:
- biomasa primárnych producentov
- opad
- postupný rozklad a mineralizácia odumretej biomasy
- príjem živín primárnych producentov
Zdôvodnenie ponechania hrubiny podľa jednotlivých stupňov ochrany prírody v TANAP-e
Na základe vyššie uvedených ekologických princípov a limitujúcich faktorov pre kalamitnú oblasť sme stanovili podmienky pre udelenie výnimky z 5. stupňa ochrany prírody.
Stanovené podmienky majú zabezpečiť priaznivý stav druhov, priaznivý stav biotopov a priaznivý stav osobitne chránených častí prírody a krajiny, navrhovaného územia európskeho významu a územia, na ktoré sa vzťahujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov z hľadiska ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z. § 5 ods. 1, 2, 3. Podmienky pre udelenie výnimky taktiež zohľadňujú súčasný a navrhovaný Program starostlivosti o TANAP a navrhovanú zonáciu, ktorá bude nástrojom pre efektívne riadenie starostlivosti TANAP-u. Navrhované podmienky udelenia výnimky z 5. stupňa ochrany prírody a krajiny zohľadňujú aj požiadavky a odborné stanoviská iných organizácií a inštitúcii (zoznam materiálov, organizácií a ich požiadaviek je uvedený v prílohe).
Kvantitatívne stanovenie a diferencovanie množstva ponechanej hrubiny vychádza z hodnotenia stavu lesných porastov (v rámci jednotlivých JPRL) a z posúdenia ekologických podmienok pred kalamitou. Relatívne určenie ponechanej hrubiny treba chápať ako optimálne množstvo biomasy, ktoré buď plne alebo čiastočne zabezpečí autoregeneračné a autoregulačné procesy. Stanovený objem drevnej hmoty - hrubiny vychádza z bilancie energomaterialových tokov živín a látok v ekosystémoch v horských až vysokohorských podmienkach. Najvýraznejším dôsledkom rozvratu lesných porastov bude narušenie recyklácie dusíka a ostatných živín (pozn. výstupy nitrátov z povodia môžu stúpnuť až 60 krát, draslík 14 násobný vzostup, vápnik 7 násobný vzostup, horčík 5 násobný vzostup výstupu z povodia Michal 1994). Na kalamitnej ploche dôjde k rozrušeniu rovnováhy energetických vstupov a výstupov. Z toho hľadiska ponechaná biomasa bude energetickým a živinovým zdrojom pre obnovu a regeneráciu ekosystémov.
Na základe takto stanovených ekologických princípov S-TANAP požaduje 100% ponechanie biomasy v navrhovanom 5. stupni ochrany prírody, 30 % v navrhovanom 4. stupni ochrany prírody a 10 % na vybraných lokalitách s navrhovaným 3. stupňom ochrany prírody.
V osobitných prípadoch sa môže upraviť množstvo hrubiny po dohode s jednotlivými vlastníkmi a užívateľmi lesných porastov v kalamitnej oblasti. Ide o prípady, kedy je potrebné uvoľniť vývozné linky, približovacie cesty, nebezpečenstvo požiarov v blízkosti intravilánov, rekreačné a liečebné zariadenia, turistické cesty a chodníky atď.
Z kvalitatívneho hľadiska môže ponechaná hrubina predstavovať najmenej kvalitné drevo (z hľadiska sortimentácie, využitia a predajnej ceny), nahnité alebo tlejúce kmene, stojaté zlomy a všetka hrubina, ktorá je neatraktívna pre podkôrny hmyz. Pri výbere lokalít, na ktorých sa ponechá hrubina je dôležité zohľadniť lokality s eróznymi procesmi alebo lokality náchylné na pôdodeštrukčné procesy, lokality s prirodzeným zmladením, lokality so stojatým zvyškom lesných porastov, podmáčané, zamokrené a balvanovité lokality atď.
Na lokalitách, kde sa ponechá drevná hmota treba rátať s prirodzenou obnovou, resp. zlepšia sa podmienky pre umelú obnovu. Ponechaná hrubina má byť rozmiestnená nepravidelne jednotlivo, v hlúčikoch až skupinách podľa vyššie uvedených kritérií.
Ponechanie drevnej hmoty - hrubiny a biomasy vychádza aj z nasledujúcich praktických skúseností a vedeckých poznatkov
- obnova a sukcesia na kalamitných plochách s ponechaním drevnej hmoty prebieha priaznivejšie, predovšetkým prípravné dreviny sa prirodzene rozmnožujú a následne sa upravujú nepriaznivé ekologické podmienky pre cieľové dreviny (konkrétne táto skúsenosť je odskúšaná na tzv. ťažko zalesniteľných holinách v oblasti Kežmarských Žľabov, ktoré sú zamokrené až podmáčané)
- prípravné dreviny najmä jarabina má väčšiu schopnosť presadiť sa proti konkurenčnej bylinnej vegetácii tzv. mulčovací efekt (znížené náklady na ochranu zakladaných mladých porastov)
- rozkladajúca sa biomasa zlepšuje mikroklimatické a pôdne pomery pre klíčenie a odrastanie prirodzeného zmladenia a odrastanie sadeníc z výsadby (z výskumov sa pozorovali pozitívne efekty v blízkosti mŕtveho dreva, zvýšený prístup živín vďaka ich uvoľňovaniu z rozkladajúceho sa dreva, menšie nebezpečenstvo vysušenia pôdy, presiaknutie pôdy zložkami z kôry a látkami rozkladajúcimi drevo s fungicídnym (protihubovým) účinkom, veľmi významný efekt má rozkladajúca biomasa k mykoríznemu potenciálu pôdy)
- časové oneskorenie a diferencovaná prirodzená obnova v nasledujúcich rokoch vedie k vývinu rozdielnej vekovej štruktúry porastu
- ležiace drevo a popadané kmene poskytujú účinnú, prírodnú a lacnú ochranu proti pôdnej erózii a na svahoch, ktoré sú náchylné na padanie snehových a skalných lavín, na strmých svahoch a v oblastiach s výdatnými snehovými zrážkami (ide najmä o oblasti Pod Kriváňom, Tichá a Kôprová dolina)
Vypracoval: Ing. Slavomír Celer
V Tatranskej Štrbe dňa 21.1. 2005
Zoznam materiálov, organizácií a ich požiadaviek:
- Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
- Drugie źycie drzewa (WWF 2004)
- Dlouhodobá acidifikace a nutriční degradace lesních půd - limitující faktor současného lesnictví (MŽP ČR, Ústav pro výzkum lesních ekosystemů 2001)
- Ekologická stabilita (Igor Míchal 1994)
- Návrh programu starostlivosti o Tatranský národný park (2004)
- Forest deadwood, a gap in managed forests (2002)
- Odporúčania Slovenskej ekologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied vláde Slovenskej republiky k riešeniu následkov prírodnej pohromy v Tatrách 19. novembra 2004
- Stanovisko WWF k vetrovej kalamite v TANAPe
