Pôvodným zámerom zakladateľov Tatranských národných parkov na Slovensku a v Poľsku bolo založiť spoločný klasický národný park zo zodpovedajúcou bezzásahovou zónou. Tento zámer však narážal a naráža na silný odpor zástancov využívania Tatier na úkor prírody, ale aj ľudí, ktorí nedokážu nechať prírodu prírodou, a snažia sa ju umelo vtesať do svojich predstáv. V Poľsku sa podarilo týmto tlakom odolať. Na Slovensku došlo v pôvodnej bezzásahovej zóne k viacerým ťažbovým zásahom a princípy klasického národného parku sú doteraz spochybňované. Na rozdiel od poľského Tatranského národného parku sa na Slovensku do roku 2003 po každej vetrovej alebo lykožrútovej kalamite, po častiach ale trvale ukrajovalo z prírodných rezervácii v pôvodnej bezzásahovej zóne.
Dnes, podľa zákonov platných v Slovenskej republike, medzinárodných dohovorov, záväzkov Slovenska voči Európskej Únii, vedeckých poznatkov a praktických skúseností sa v Tatranskom národnom parku prísne chráni približne polovica územia. Prísna ochrana znamená ponechanie tohto územia bez zásahov, ktoré poškodzujú prírodu. Jedným zo zásahov, ktorý je zakázaný v prísnych rezerváciách a najviac poškodzuje lesy, je ťažba dreva.
Hlavným dôvodom z uvádzaných, prečo chcú odporcovia klasického (medzinárodne uznávaného) národného parku ťažbovo zasahovať v prísnych rezerváciách, je možné premnoženie lykožrúta. Podľa súčasných vedeckých poznatkov je však premnoženie lykožrúta smrekového prirodzený a pravidelne sa vyskytujúci jav, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou vývoja prírodných lesov. V prípade, že dôjde v rezervácii k jeho premnoženiu, pri použití správnych technologických postupov v nárazníkovej zóne, okolo rezervácii, môžeme izolovať premnoženého lykožrúta od okolia. Pri premnožení nedochádza k zničeniu lesa, odumrú staré a oslabené stromy, a tým umožnia jeho prirodzenú obnovu. Pri odumretí starých a oslabených stromov, nedochádza k strate ekologických funkcií lesa, ekologické funkcie lesa sa práve takto obnovujú. Premnožením lykožrúta sa v prírode udržuje prirodzená rovnováha.
Dôležitou podmienkou zvládnutia premnoženia lykožrúta je správna zonácia (určenie hraníc) bezzásahového územia. Bezzásahové územie musí byť ucelené (kompaktné).
V podmienkach Tatier nehrozí také rozsiahle odumretie porastov počas premnoženia lykožrúta, k akému došlo v národných parkoch Šumava a Bavorský les. Tatry sa nachádzajú v oveľa väčšej nadmorskej výške, je tu pomerne veľké zastúpenie smrekovca a lesy majú iné vekové a priestorovú zloženie. Bezzásahová zóna v NP Šumava nebola ucelená a dochádzalo k častým zmenám prístupu ku kalamite, čo prispelo k vhodným podmienkam pre lykožrúta. Prírodné rezervácie a navrhovaná bezzásahová zóna TANAPu (návrh Štátnej ochrany prírody - Správa TANAPu) sú ucelené, a štátne organizácie ochrany prírody dodržujú od roku 2003 jednu stratégiu prístupu ku kalamite, čo znižuje pravdepodobný rozsah odumretia starých a odumretých stromov. Možné premnoženie lykožrúta môže v podmienkach Tatier trvať niekoľko rokov. V období najväčšieho rastu počtu lykožrútov, ktoré trvá obyčajne jeden až dva roky, môže z jedného stromu obsadeného lykožrútom dôjsť k napadnutia maximálne 5 stromov ročne. Neskôr dochádza zákonite k utlmeniu premnoženia, a prirodzený nepriatelia môžu v napadnutom strome zlikvidovať aj všetkých lykožrútov.
Včasná ťažba a odvoz, alebo ťažba a olúpanie kôry smrekov napadnutých podkôrnym hmyzom sú účinné metódy na dočasné potlačenie premnoženia lykožrúta. Tieto zásahy však nevedú k zastaveniu odumierania starých a oslabených stromov. Ťažbou dreva sa lesy otvoria a stromy sú ďalej vyvracané vetrom. Vývraty sú vhodná potrava pre lykožrúta a problém sa znovu opakuje. Stromy na porastovej stene, ktorá je náhle vytvorená po ťažbe dreva sú vystavené tepelnému šoku, takéto stromy sú tiež zvlášť vhodnou potravou pre lykožrúta. Ťažbové zásahy vážne poškodzujú život v lese, okrem iného, dochádza k poškodeniu pôdy a likvidácii potravnej základne a útočísk pre mnohých, často vzácnych a ohrozených živočíchov. Obnovenie pôvodného stavu, v ťažbou postihnutých lesoch, môže trvať aj niekoľko storočí.
V poľskom Tatranskom národnom parku sa bezzásahový režim uplatňuje približne 50 rokov. V 90-tych rokoch sa v oblasti Morského oka premnožil lykožrút. Premnoženie sa samo utlmilo aj bez lesníckych zásahov. V oblasti kde bolo premnoženie sa les prirodzenie obnovil a dnes tu rastie zdravý zelený les. Na priliehajúcej slovenskej strane v oblasti Tatranskej Javoriny sa experimentovalo s rôznymi lesníckymi zásahmi aj v rezerváciách. Najprv sa tu po vetrovej kalamite vyťažilo všetko drevo aj na strmých vápencových svahoch. Tieto kalamitné holiny sa nepodarilo zalesniť ani po desiatkach rokov. Počas kalamity v 90-tych rokoch sa v tejto oblasti aj v zachovalých porastoch v prírodných rezerváciách na strmých svahoch do roku 1995 ťažilo drevo. Vykonané zásahy paradoxne zväčšovali objem dreva napadnutý lykožrútom. Dokonca došlo k použitiu ťažkej veľkokapacitnej lanovky na ťažbu dreva na strmých vápencových svahoch. Takéto postupy by boli neprístupné aj v hospodárskych lesoch. Až vďaka tlaku ochrany prírody a vedeckých pracovníkov sa tu neskôr začali používať nové efektívne a relatívne citlivé metódy ochrany lesa, vďaka ktorým už nezalesnitelné holiny nevznikajú.
O tom, ako si dokáže pomôcť príroda, a ako to vyzerá keď sa prírode pomáha ťažbou dreva, sa môže každý presvedčiť návštevou oblasti v okolí Morského oka v poľskom Tatranskom národnom parku. V Poľsku je pod odumretými starými stromami rastie mladý zelený les. Na slovenskej strane sú vidieť kalamitné holiny po ťažbe dreva, niektoré sa podarilo zalesniť, alebo prirodzene obnoviť, iné nie. Na Morské oko, aj po premožení lykožrúta, prúdia zástupy turistov. Je tu zachovalá príroda.
V poľských Tatrách, na rozdiel od slovenských, nedošlo až k takému narušeniu pôvodného vzťahu medzi človekom a prírodou. Prejavuje sa to v kvalitnej a dlhodobej a prísnej ochrane prírody a zachovávaní tradičných hodnôt. Je tu stále živá goralská kultúra, ktorá je v slovenských Tatrách pomerne potlačená. Ľudia z poľských podtatranských dedín majú významné príjmy aj z turistického ruchu. V dedinách sú malebné dreveničky a na trhoch predávajú ovčie syry a oštiepky. V oblasti Lysej Poľany je dokonca mariánske pútne miesto. Tatry majú pre Poliakov veľký symbolický význam a Poliaci si vzorne chránia svoju časť Tatier. Národný park je na štátnej pôde. Rozloha národného parku sa zväčšuje výkupom pôdy od neštátnych vlastníkov. Bezzásahová zóna sa nachádza na väčšine územia národného parku.
Starostlivosť o národný park sa vykonáva na základe odporúčaní vedeckej rady národného parku, v ktorej sú najlepší poľský vedci. Bezzásahová zóna zaberá podstatnú časť územia národného parku, a podobne ako v iných štátoch, kde si vážia prírodu a dokážu ju nechať na prírodu, nie sú v nej povolené ťažbové zásahy ani v prípade kalamít. Poľský lesníci, rešpektujú prírodu, a chránia prísne rezervácie aj pred ťažbovými zásahmi.
Je slovenská príroda menej schopná ako poľská, a nedokáže sa o seba postarať? Ako je možné, že sú lesy rastú aj v oblastiach, kde sa neťaží drevo? Nieje to skôr naopak? Ako je možné, že počas miliónov rokov spoločnej evolúcie smreka a lykožrúta nám ostali smrečiny, keď tu nebol nikto, kto by pomáhal prírode, a s motorovou pílou bojoval proti lykožrútovi?
Ing. Rastislav Jakuš, PhD. vedecky pracovník - špecialita na lykožrúta smrekového
