Opis problematiky
Dňa 19.11.2004 postihla územie Tatranského národného parku, ktoré je súčasne územím euróskeho významu vyhláseného podľa smernice Rady Európy o biotopoch č. 92/43/EEC Tatry a časť postihnutého územia je zároveň významným vtáčím územím Tatry podľa smernice Rady Európy č. 79/409/EHS vetrová smršť. Vetrová smršť spôsobila vyvrátenie a polámanie lesných porastov na celkovej ploche cca 12 500 hektárov. Vážne boli postihnuté lesné porasty v páse 2-5 km širokom a 40-50 km dlhom. Objem padnutého dreva je odhadovaný na 3,5 m3. Postihnuté boli prevažne porasty, ktoré boli založené umelou obnovou na začiatku 20. storočia. Čiastočne bola kalamitou postihnutá aj navrhovaná jadrová zóna TANAPu.
Podľa názoru Správy TANAPu by mali byť vetrové kalamity považované za súčasť prírodných procesov a dynamiky ekosystémov. Preto v navrhovanej jadrovej zóne TANAP-u, ktorá rešpektuje kritéria IUCN pre národný park, by mali byť ponechané všetky spadnuté a polámané stromy na mieste ako "mŕtve drevo", ktoré poskytuje domov a úkryt pre množstvo živých organizmov, zúrodňuje pôdu a vytvára vhodné podmienky pre prirodzenú obnovu lesa. Väčšina živočíchov (cicavcov a vtákov) úspešne unikla pred kalamitou, nebude však tolerovať ďalšie rušenie spôsobované intenzívnou ťažbou a súvisiacimi aktivitami. Hlavne intenzívne využitie ťažkej techniky a strojov by mohlo spôsobiť, že živočíchy opustia svoje tradičné prostredie. Významný podiel mŕtveho dreva by mal byť ponechaný aj v zónach B, C.
Je životne dôležité, aby vetrová kalamita nebola použitá ako zámienka na ospravedlnenie zmeny dlhodobých cieľov ochrany Tatranského národného parku a jeho hraníc, alebo na ospravedlnenie opatrení, ktoré ohrozia biodiverzitu územia.
Spolu je umožnená ťažba na 92 % z celkovej postihnutej plochy TANAPu. Zvyšných 8% sa nachádza v piatom a čiastočne vo štvrtom stupni ochrany. Toto územie navrhuje S- TANAPu ponechať na prirodzený vývoj ako súčasť navrhovanej jadrovej zóny A. Jedná sa o lokality so 100% plošným poškodením. Nachádzajú sa na území 6 rezervácií:
- NPR Tichá dolina a NPR Kôprová dolina 162 ha v správe ŠL TANAPu,
- NPR Tichá dolina 10 ha vo vlastníctve urbáru Východná,
- NPR Mraznica 50 ha vo vlastníctve urbáru Batizovce,
- NPR Studené doliny 42 ha v správe ŠL TANAPu,
- NPR Pramenište 31 ha v správe ŠL TANAPu,
- NPR Mokriny 77 ha vo vlastníctve Mesta Kežmarok, v užívaní ŠL TANAPu
na celkovej výmere 383 ha (3 % z celkovej postihnutej plochy TANAPu) a zvyšok kalamity v navrhovanej zóne A, cca 615 ha (5%) tvoria lokality s roztrúsenou kalamitou.
- Doteraz sa vyťažilo cca 20 %, do konca roku 2005 by to malo byť 70 % celého postihnutého územia Tatier.
- Vetrová kalamita postihla Štátne lesy TANAPu v objeme 2 096 241 m3.
- V zmysle rozhodnutí môžu ŠL TANAPu spracovať dohromady 1 844 000 m3 čo je 88% z celkovej kalamity na území ŠL TANAPu
- V navrhovaných zónach A, B a C sa ponechá celkom 252 241 m3 čo je 12% z objemu kalamity na území ŠL TANAPu.
Súčasný právny stav
Podľa zákona NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny vo vlastnom území TANAPu, postihnutom vetrovou kalamitou sa nachádza tretí, štvrtý a piaty stupeň ochrany. Od 1.4.2005 nadobudol účinnosť zákon č.15/2004 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, kde podľa § 27 ods. 8 zákona ak stupeň ochrany na navrhovanom území európskeho významu a na vyhlásenom chránenom území a v jeho ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území podmienky ochrany určené neskorším predpisom t. j. podľa Výnosu MŽP SR č.3/2004-5.1 zo dňa 14.7.2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu.
V územiach s prvým až štvrtým stupňom ochrany nie je zo zákona možné obmedziť spracovanie kalamitnej hmoty, pokiaľ sa územie nenachádza súčasne aj v území európskeho významu. Vtedy je potrebné na zásah do územia európskeho významu, ktorým sa môžu spôsobiť vážne zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov, posúdiť jeho vplyv na životné prostredie (Zákon NR SR č.127/1994 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie).
Orgán štátnej správy vydá rozhodnutie o povolení tejto činnosti len ak takáto činnosť nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav územia z hľadiska jeho ochrany (§28 ods. 2 zákona č. 543/2002).
Požiadavky S-TANAPu na územie súčasných rezervácií:
- 100% ponechanie biomasy v území európskeho významu Tatry navrhované do budúcej zóny A TANAP (navrhovaný 5.stupeň),
- 30% ponechanie biomasy v území európskeho významu Tatry navrhované do budúcej zóny B TANAP (navrhovaný 4.stupeň),
- 10% ponechanie biomasy v území európskeho významu Tatry navrhované do budúcej zóny C TANAP (navrhovaný 3.stupeň),
Kalamitné plochy v navrhovanej A zóne na území TANAP (1024x724x24, 91Kb)
Lokality označené žltou farbou sú kalamitné plochy A zóny so 100% poškodením.
Plochy ponechané na samovývoj podľa ŠL TANAP (1024x725x24, 63Kb)
Lokality označené tmavou červenou farbou sú kalamitné plochy, na ktorých ŠL TANAP navrhuje plochy ponechať na samovývoj (bez zásahu).
Plochy ponechané na samovývoj podľa Správy TANAP (1024x724x24, 85Kb)
Konfliktné územie (tmavo červená farba) predstavuje územie, na ktorom ŠL TANAP požaduje spracovať kalamitu a Správa TANAP požaduje ponechať kalamitné plochy na samovývoj (bez zásahu). Nekonflikné územie (tmavo zelené plochy) predstavuje územie, kde ŠL TANAP a Správa TANAP navrhujú ponechať kalamitné plochy na samovývoj (bez zásahu, ponechať kalamitné drevo).
- Územie ponechané na samovývoj bez spracovania, kde je v zmysle rozhodnutí možné umiestniť feromónové lapače predstavuje celkový objem kalamitnej hmoty 77 241 m3.
- Územie, kde je možné kalamitnú hmotu spracovať s ponechaním 30% objemu (150 000 m3) - kalamitná hmota sa môže odkôrniť, môžu sa umiestniť feromónové lapače.
- Územie, kde je možné kalamitnú hmotu spracovať s ponechaním 10% (25 000 m3)-kalamita sa môže odkôrniť, môžu sa umiestniť feromónové lapače.
Zdôvodnenie ponechania hrubiny podľa jednotlivých stupňov ochrany prírody v TANAP-e
Stanovené limity 10, 30 a 100% majú zabezpečiť priaznivý stav druhov, priaznivý stav biotopov a priaznivý stav osobitne chránených častí prírody a krajiny, navrhovaného územia európskeho významu a územia, na ktoré sa vzťahujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov z hľadiska ochrany prírody podľa zákona č. 543/2002 Z. z. § 5 ods. 1, 2, 3.
Z kvalitatívneho hľadiska môže ponechaná hrubina predstavovať najmenej kvalitné drevo (z hľadiska sortimentácie, využitia a predajnej ceny), nahnité alebo tlejúce kmene, stojaté zlomy a všetka hrubina, ktorá je neatraktívna pre podkôrny hmyz.
Problematika Tichej a Kôprovej doliny
Spôsob spracovania kalamity, prípadne jej ponechanie bez zásahu, je v súčasnosti vyjasnený na väčšine postihnutého územia v Tatrách. Problémom ostáva diametrálne odlišný pohľad ochranárov a lesníkov na riešenie kalamity v Tichej a Kôprovej doline. Tichá a Kôprová dolina sú kľúčovou oblasťou navrhovanej jadrovej zóny TANAPu podľa návrhu Správy TANAPu.
Tieto doliny predstavujú posledný súvislý kompaktný a v podstate neurbanizovaný celok v Tatrách, ktorý je prevažne na štátnej pôde. Ponechanie tohoto celku je dôležité z hľadiska ochrany prírodných procesov. Na území TANAPu neexistuje iné také unikátne územie. Bezzásahovosť je na tomto území dôležitá aj kvôli ochrane veľkých šeliem (vlk, rys a medveď), ktoré potrebujú na prirodzený vývoj väčšie a kompaktne územie.
Nespracované kalamitné plochy sú vhodným biotopom pre medveďa. V oblasti Tichej a Kôprovej doliny je v súčasnosti najnižšia populácia podkôrneho hmyzu v Tatrách. V okolí kalamitných plôch sú relatívne mladé porasty. Vývraty sa nachádzajú na relatívne chladných a zatienených dnách dolín, čo tlmí rýchlosť vývoja lykožrúta smrekového. To znamená, že v tejto oblasti je menší predpoklad vzniku kalamitného premnoženia podkôrneho hmyzu ako na ostatnom území Tatier. Neznamená to však, že pri extrémne suchých a teplých rokoch k premnoženiu lykožrúta nedôjde. Avšak mladé porasty smreka majú vyššiu odolnosť voči náletu lykožrúta a premnoženie bude s veľkou pravdepodobnosťou rýchlo utlmené.
Odporcovia kompaktnej jadrovej zóny v Tichej a Kôprovej doline argumentujú nebezpečenstvom premnoženia podkôrneho hmyzu, predchádzajúcim obhospodarovaním porastov, pravidelným výskytom vetrových kalamít a potrebou plnenia vodohospodárskych funkcií lesa.
Ak by predsa len prišlo premnoženiu lykožrúta smrekového a následne kalamite podkôrneho hmyzu, práve kompaktná jadrová zóna umožní jej zvládnutie. Ak by sa kalamitná hmota vyťažila, došlo by k poškodeniu a fragmentácii jadrovej zóny. V budúcnosti by bol boj s podkôrnym hmyzom v takejto fragmentovanej zóne extrémne náročný a pravdepodobne neúčinný.
Kalamita podkôrneho hmyzu je spojená s pravdepodobnosťou jeho migrácie do okolitých porastov, aj mimo jadrovej zóny národného parku. Z tohto dôvodu bude potom potrebné vykonávať intenzívne opatrenia ochrany lesa v páse širokom 500 - 1000 m od územia ponechaného bez zásahu.
Poškodené porasty na dnách Tichej a Kôprovej doliny sú umelo založené. Hlavným dôvodom ochrany dna Tichej a Kôprovej doliny je ochrana prírodných procesov a súvislých biotopov chránených živočíchov, nie ochrana zvyškov pralesov. Kalamitné plochy po vetrovej alebo podkôrnikovej kalamite sa prirodzene vyskytujú v lese počas jeho prirodzeného vývoja.
Ponechanie kalamity bez zásahu by umožnilo naštartovanie prirodzenej sukcesie v lesoch a tým zvýšenie hodnoty územia z hľadiska ochrany prírody. Prirodzene vzniknutý les bude mat vyššiu ochranársku a ekologickú hodnotu ale umelo založené porasty.
Pravidelné poškodzovanie porastov vetrom (bórou) a následné kalamity podkôrneho hmyzu sú prirodzený proces. Prírodný les nemusí byť v štádiu klimaxu aby bol chránený. Severské lesy sú pravidelne poškodzované požiarmi alebo premnoženiami podkôrneho hmyzu. Takéto lesy sa tiež nedostávajú do štádia klimaxu. Pravé v takýchto lesoch sú rozsiahle bezzásahové zóny v národných parkoch.
Rozsiahle výskumy v oblastiach postihnutých vetrovými a podkôrnikovitými kalamitami poukazujú na to, že práve ponechanie kalamitnej hmoty bez zásahu zabezpečí plnenie vohohospodárskych, protipovodňových a iných environmentálnych funkcií lesa.
Zachovanie kompaktnej jadrovej zóny v Tichej a Kôprovej doline je dôležité pre medzinárodnú akceptáciu TANAPu ako národného parku, úrovne ochrany prírody na Slovensku a kultúrnosti našeho národa.
Návrh riešenia
Kalamita z 19.11.2004 postihla v 39 % územie rezervácií, 61% mimo územia rezervácií. Z toho okrem 8 % územia (súčasť navrhovanej zóny A) Správa TANAPu súhlasí za dopredu stanovených podmienok so spracovaním kalamity. Problematické ostávajú Tichá a Kôprová dolina kde Správa TANAPu nesúhlasí so zasahovaním do porastov a je v rozpore so Štátnymi lesmi TANAPu na výmere cca. 114 ha, v objeme 38370 m3.
- Na dotknutom území sa majú realizovať tri medzinárodné projekty pre štúdium bezzásahového režimu, ktoré by v prípade zásahu boli bezpredmetné.
- Správa TANAPu navrhuje eliminovať riziko premnoženia podkôrneho hmyzu urýchleným spracovaním kalamity pod dolinami (kde sú už vydané výnimky na jej spracovanie).
- Konfliktné porasty v Tichej a Kôprovej doline sú mladé, preto sú odolnejšie proti podkôrnemu hmyzu, vo všetkých zasiahnutých porastoch je udelená výnimka na inštaláciu feromónových lapačov.
- Vzhľadom na to, že Štátnymi lesmi TANAPu požadované zásahy v navrhovanej zóne A (NPR Tichá a NPR Kôprová dolina), môžu spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov v zmysle bodu 14 prílohy č. 1 zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov", vyplynula a rešpektovala sa požiadavka navrhovateľa, aby vypracoval "zámer", ktorý bude podrobený "zisťovaciemu konaniu" v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z.
- Rozhodnutím č.1/2005/00156-049 zo dňa 26.4.2005 pre ŠL TANAPu bolo prerušené konanie vo veci povolenia výnimky v navrhovanej zóne A , rozhoduje sa o 38 370 m3 v v NPR Tichá a Kôprova dolina, kde nedošlo ku konsenzu medzi Správou TANAP a ŠL TANAP, konanie sa prerušuje do doby výsledku EIA.
Ing. Tomáš Vančura
Ing. Slavomír Celer
Ing. Karol Kaliský
