Požiar z 30.07.2005 vo Vysokých Tatrách

Najrozsiahlejší požiar vo Vysokých Tatrách od založenia Tatranského národného parku v roku 1949 vypukol v sobotu 30. júla pri Bielom dome v Tatranskej Polianke. Okolo obeda vyšľahli plamene na nespracovanej kalamitnej ploche pri jednom z chodníkov v tesnej blízkosti Cesty slobody. Silný juhozápadný vietor oheň rozširoval na veľké plochy. Zhorelo asi 220 hektárov kalamitnej plochy, 14 hektárov stojatých porastov, na 13 hektároch horel mladý les. Zhorelo asi 18 tisíc metrov kubických dreva. Škody na dreve, ktoré požiar spôsobil, sa odhadujú na 16 miliónov korún. Environmentálne škody sú však oveľa vyššie. Na zhorenisku sú biotopy európskeho a národného významu. Spoločenská hodnota biotopov na postihnutom území je predbežne vyčíslená na viac ako 1,56 miliardy korún. Ďalšie skúmanie určí presný rozsah poškodenia biotopov.

Zhorenisko už len miestami dymí. Hasiči, lesníci a ochranári likvidujú malé lokálne ohniská. Za určitých poveternostných podmienok hrozí, že sa požiar opäť rozšíri. Celkovú likvidáciu vrátane dymových ohnísk komplikuje počasie a vietor. Tam, kde sa pohybuje najviac ľudí a kde existuje najväčšie riziko požiarov, je kalamitného dreva stále veľa. Doteraz sa nespracovalo drevo v blízkosti intravilánov, zotavovní, obchodov, ciest či chodníkov.

Tlačové vyhlásenie k požiaru v TANAPe [30.7- 1.8]

Posledný požiar v TANAPe, pri ktorom bolo postihnutých cca 250 ha zasiahol lesy v 3 a čiastočné v 4 stupni ochrany medzi Tatranskou Poliankou a Starým Smokovcom. Požiar, bol ďalší v sérii požiarov, ktoré sa udiali na území postihnutou kalamitou po 19. novembri 2004 je dôkazom, že nie koncept bezzásahovosti v jadrovej zóne TANAPu je hrozbou pre tatransky les, ale ľudské aktivity v tomto prípade spojene s likvidáciou kalamity a neopatrné a nezodpovedné správanie návštevníkov v požiarovo najrizikovejších oblastiach.

Od prvých dni sme svedkami ako určité skupiny vykresľujú katastrofické scenáre ďalšieho vývoja prírody v oblastiach postihnutých veternou smršťou. Neviem či v nich hľadajú argumenty, prečo je nemožné vytvoriť bezzásahové zóny, alebo ospravedlnenia, prečo je potrebne získať/vyťažiť všetko ekonomicky zužitkovateľné drevo. Na jar to boli hrozby zaplav, potom požiare a zajtra nás čaká hrozba premnoženia podkôrného hmyzu. Samozrejme nie je možné podceňovať tieto hrozby, sú reálne a určite nám narobia ešte mnoho starosti.

Musíme si však uvedomiť, že les nie je výrobná hala, kde sme schopní všetko kontrolovať a ovládať. Les je integrálnou časťou prírodného prostredia a nedielnou súčasťou prírodného prostredia sú aj také javy ako vietor a veterná smršť, snehový polom, požiar alebo premnoženie hmyzu. Toto všetko platí o to viac v lesoch národného parku.

V poslednej dobe sme svedkami zostrujúcej sa výmeny názorov medzi lesníkmi a pracovníkmi S-TANAPu. Každá z nich má svoju pravdu, svoju legislatívu, argumenty pevnú vieru, že robí to, čo by mal a čo od neho spoločnosť očakáva. Zvyčajné argumenty na adresu ochranárov, [ktoré zazneli už aj v tomto prípade] vytýkajú pracovníkom S-TANAPu, že obmedzuje a limituje práce spojenés likvidáciou kalamity, a že ich nepružnosť je svojím spôsobom aj jedným z dôvodom nevídaného rozsahu posledného požiaru. Chcel by som dôrazné protestovať proti takémuto vyhláseniu. Protipožiarny plán spracovaný v jarných mesiacoch tímom odborníkov bol pripravený v kompetencii MP a pracovníci S-TANAPu dostali príležitosť ho pripomienkovať tesne pred schválením. Túto príležitosť samozrejme využili a nie je pravda, že by ignorovali možnosť ovplyvniť tento dôležitý dokument. Predpokladám však, že opatrenia tohto dokumentu boli dodatočné zapracovane do kontraktov jednotlivých spracovateľov - pretože kto, keď nie oni musia dbať na protipožiarnu prevenciu, prioritne likvidovať najviac ohrozené lokality z pohľadu požiarov definovane v tomto dokumente. Aj laik vie, že medzi ne patria lokality ako napr. okolie benzínovej pumpy, cesta Slobody, bezprostredne okolie osád, okolie TZCH a pod. Naviac, že v prípade horúceho suchého leta a pri zvýšenom pohybe návštevníkov ich rizikovosť výrazne vzrastá.

Myslím si, že je nespravodlivé obviňovať pracovníkov S-TANAPu z obmedzovania a zdržovania prac spojených s likvidáciou kalamity. Na územiach, kde sa vyskytli všetky doterajšie požiare bola zhoda medzi nami a lesníkmi nájdená ešte na začiatku tohoto roku, dávno pred započatím terénnych prac a dávno pred obdobím, kedy požiare začali byť aktuálnou hrozbou. Skôr by som vzniesol otázku, či skutočne bola zabezpečená primeraná prevencia a kontrola, či boli firmy určené na spracovanie kalamity kontrolované aby sa prednostne likvidovala ľahko zápalná hmota v územiach s najvyššou hrozbou požiarov. Vážime si prácu lesníkov za rýchlosť a rozsah prác pri spracovaní kalamity, keď k dnešnému dňu je spracované až 50% postihnutého územia. Zo skúsenosti posledných dní si však treba vziať ponaučenie a urýchlene realizovať tie opatrenia, ktoré sú navrhnuté v pláne lesnej požiarnej ochrany. Aj skúseností z národného parku Šumava však ukazujú že priorita v spracovaní sa má smerovať na miesta s veľkou koncentráciou turitického ruchu a do okolí tatranských osád.

Stanovisko Správy TANAP k Projektu protipožiarnej ochrany lesa na území Vysokých Tatier po vetrovej kalamite

Správa TANAP-u mala k predloženému "Projektu protipožiarnej ochrany lesa na území Vysokých Tatier po vetrovej kalamite" nasledujúce stanovisko:

V predkladanom projekte sa stanovili riziká vzniku požiaru na základe hodnotenia prírodných pomerov, drevinového zloženia a na základe množstva kalamitnej hmoty (viď mapa Riziká vzniku požiaru). Pritom nebolo dostatočne zohľadnené riziko vzniku požiaru z hľadiska socioekonomických podmienok a aktivít. Naviac porasty v bezprostrednom okolí Tatranskej Polianky, a teda aj v okolí vzniknutého ložiska požiaru, ktoré projekt označil z aspektu rizika vzniku požiaru stanoveného na základe prírodných podmienok, drevinového zloženia a objemu kalamity ako porasty, ktoré je potrebné spracovať prednostne, ku dňu požiaru neboli spracované! Pritom sa spracovávali porasty mimo intravilánov, s oveľa nižším rizikom požiarov.
V stanovisku Správy TANAPu sa uvádza predovšetkým, že stanovenie stupňa rizika vzniku a výskytu požiaru podceňuje lokalizáciu intravilánov v kalamitnej oblasti a všetky riziká súvisiace s intravilánmi, lokalizáciu turistických chodníkov, turistických zariadení, výskyt športových a rekreačných zariadení, kde môžeme očakávať zvýšenú frekvenciu pohybu ľudí a aktivít, ktoré môžu spôsobiť požiar, TEŽ, železničnú a cestnú sieť, lokalizáciu a využitie lesných skladov, na ktorých sa zhromažďujú surové kmene alebo sortimenty, lokalizáciu parkovísk pre ťažobné a vývozné mechanizmy, kde sa počas prevádzky manipuluje s pohonnými hmotami a mazivami.
Správa TANAP si v plnom rozsahu uvedomuje opodstatnenosť a potrebu vypracovania tohto projektu, ktorý bude slúžiť jednak ako preventívny nástroj a v prípade vzniku požiaru ako účinný nástroj na zamedzenie ďalšieho poškodenia biotopov v TANAPe. Z toho hľadiska Správa TANAP požaduje, aby sa naše pripomienky zohľadnili a zakomponovali do projektu. Taktiež pracovníci Správy TANAP ponúkajú aktívnu účasť na riešení problémov súvisiacich s týmto projektom.

Návrh opatrení

Urýchlene zabezpečiť odstánenie ľahko zápalného materiálu v okolí celej Cesty slobody (od Podbanského po Tatranskú Kotlinu) územie, kde sa zdržiava alebo prehádza najviac návštevníkov.
Prioritne spracovať kalamitu v blízkosti intravilánov Tatranských osád, hotelov a sanatórií pri vonkajšom styku s lesnými porastami vonkajšie okraje.
Zamedziť zvážaniu haluziny vedľa cesty Slobody a ak tak potom zabezpečiť kontinuálne štiepkovanie a odvoz, tak aby pri ceste ostal čistý pás.
V prípade príchodu teplého a suchého počasia preventívne obmedziť voľný pohyb návštvníkov aj za cenu vylúčenia turistiky počas suchého obdobia.
Zvýšiť preventívne opatrenia (protipožiarne hliadky) zapojením dobrovoľníkov prípadne armády.
Zabezpečiť informovanosť cez médiá, ale aj v teréne inštalovaním informačných tabúľ so zákazom fajčenia a manipulácie s otvoreným ohňom (zastavovanie automobilovej dopravy, informovanie posádok o mimoriadnej situácii s rozdávaním letákov s problematikou prevencie, tak isto aj terénnymi pracovníkmi na turistických chodníkoch s prioritou ustí dolín (nástupné trasy na turistické túry).
Požiarna technika v nutnej miere nech je pripravená na Ceste slobody s cieľom urýchleného zásahu v prípade vzniku požiaru.
V pracovných poliach vytvoriť protipožiarne pásy tak ako je uvedené v protipožiarnom pláne.
Vypracovať samostatný projekt opatrení na ploche spáleniska.