Odporúčania Slovenskej ekologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied vláde Slovenskej republiky k riešeniu následkov prírodnej pohromy v Tatrách 19. novembra 2004
Hlavný výbor Slovenskej ekologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied na svojom rokovaní v Tatranskej Štrbe dňa 9. decembra 2004 analyzoval príčiny a dôsledky vetrovej pohromy zo dňa 19. novembra 2004 na lesné ekosystémy Tatranského národného parku. Členovia Slovenskej ekologickej spoločnosti si uvedomuje, že výrazy "katastrofa" alebo "prírodná pohroma" sa v súvislosti s mimoriadnou vetrovou kalamitou v lesoch Tatranského národného parku používajú v širokom rozsahu a ľudia s rozličným vzdelaním a rôznymi záujmami vyzdvihujú vždy iný odtieň ich významu.
V systémovom vedeckom chápaní katastrofa je udalosť, ktorá spôsobuje väčšiu zmenu ekosystému alebo niektorého jeho subsystému, nedá sa predvídať, trvá krátky čas, vyskytuje sa zriedka, často ojedinele a jej zopakovanie tým istým spôsobom na tom istom mieste je vylúčené. Víchrici neuveriteľnej sily dňa 19. 11. 2004 v Tatrách nemohol odolať žiadny les. Príčiny tejto katastrofy sú zložité.
Pri odstraňovaní následkov vetrovej pohromy v lesných porastoch Tataranského národného parku Slovenská ekologická spoločnosť pri SAV, ako vrcholná vedecká autorita v oblasti teoretickej i aplikovanej ekológie, odporúča vláde Slovenskej republiky:
- Rešpektovať skutočnosť, že územie postihnuté vetrovou pohromou sa nachádza v centrálnej časti Tatranského národného parku, ktorý je bilaterálnym cezhraničným slovensko-poľským národným parkom, spoločne zapísaným do svetového zoznamu biosférických rezervácií v rámci medzivládneho programu UNESCO Človek a biosféra, ku ktorému pristúpila vláda SR.
- Kľúčom k úspešnému a bezkolíznemu postupu odstraňovania následkov vetrovej pohromy v lesoch TANAP-u je urýchlené vyhlásenie zón A, B, C v Tatranskom národnom parku Ministerstvom životného prostredia SR, po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva SR.
- Pristupovať k odstraňovaniu následkov vetrovej pohromy v lesných porastoch diferencovane podľa jednotlivých zón ochrany národného parku tak, aby:
- v A zóne, ktorá je vlastnou nositeľkou medzinárodnej kategórie národného parku, sa ponechali všetky ekosystémy na ďalší samovoľný vývoj bez zásahu človeka (ide o jadrové územie Biosférickej rezervácie Tatry),
- v B zóne sa uskutočňovali jemné regulačné opatrenia starostlivosti o lesné ekosystémy (ide o nárazníkovú zónu Biosférickej rezervácie Tatry) a
- v C zóne sa cieľavedome uskutočňovala obnova a rekonštrukcia lesných spoločenstiev metódami blízkymi prírode.
- V B zóne asanovať vyvrátené a polámane stromy v rozsahu približne 70 % objemu kalamitného dreva priblížením koňmi alebo ľahkými traktormi na odvozné miesta. Približne 30 % objemu odkôrnenej kalamitnej hmoty, vrátane korunovej časti, ponechať na kalamitnej ploche, pretože rozklad opadu a drevnej hmoty je významným faktorom tvorby humusu a celkového dusíka v pôde, čo má veľký protierózny a retenčný stabilizujúci účinok. Mimoriadne citlivo postupovať pri nevyhnutnom odstraňovaní kalamitnej hmoty v mokraďných ekosystémoch (rašeliniská, vodné toky a ich brehy, podmáčané plochy).
- Z preventívnych opatrení ochrany lesa v B a C zóne aplikovať lapáky, lapače, prípadne bariéry feromonových lapačov. Nepoužívať biocídne chemické prostriedky na území TANAPu.
- Pri obnove lesných porastov využívať prirodzené zmladenie všetkých druhov drevín, vrátane tzv. pionierských drevín, diferencovane podľa stanovištných pomerov. Na zlepšenie mikroklimatickch pomerov kalamitných plôch využiť melioračné prípravné dreviny.
- Pri umelom doplňovaní nárastov používať sadenice domácej tatranskej proveniencie, vytvárať diferencovanú vertikálnu a horizontálnu štruktúru lesných porastov s druhovým drevinovým zložením podľa typológie stanovíšť. Ponechať všetky stojace stromy a minimalizovať plošný rozsah a dobu odkrytia pôdneho povrchu uhadzovaním haluziny šachovnicovým spôsobom. Pri odstraňovaní padnutých stromov a haluziny v maximálnmej miere chrániť prirodzené zmladenie.
- Komplexná starostlivosť o obnovované lesné ekosystémy má sledovať základný cieľ : výchovnými opatreniami v dlhšom časovom období postupne vytvárať rôznoveké, ekologicky stabilné lesné porasty na optimálne plnenie všetkých funkcií národného parku.
- Veľmi dôležité je monitorovanie šírenia inváznych druhov na odkryté plochy a v prípade potreby zabezpečiť účinné opatrenia na ich elimináciu.
- Zjednotiť rozdielny a často emotívne podfarbený prístup lesného hospdárstva a ochrany prírody v TANAPe na spôsob riešenia následkov vetrovej pohromy, čo si vyžaduje:
- urýchlené vyhlásenie zón ochrany národného parku,
- vypracovanie spoločnej stratégie manažmentu lesných ekosystémov v národnom parku po odstránení kalamity a
- budovať funkčný systém komunikácie a vzájomnej dôvery medzi lesným hospodárstvom a ochranou prírody.
V oblasti udržateľného rozvoja cestovného ruchu, športu, rekreácie a turistiky Slovenská ekologická spoločnosť pri SAV odporúča vláde Slovenskej republiky:
- Pri posudzovaní rozvojových zámerov, projektov a štúdií prioritne rešpektovať existenciu Tatranského národného parku, ktorý je základom pre udržateľný rozvoj rekreácie, turistiky, cestovného ruchu a športu a pre udržateľný život obyvateľov mesta Vysoké Tatry a Podtatranského regiónu v oblasti Spiša, Liptova a Oravy.
- Podporovať spracovanie územných plánov mesta Vysoké Tatry a podtatranských obcí s cieľom harmonizovania záujmov ochrany prírody, domáceho obyvateľstva, podnikateľskej sféry, vlastníkov, užívateľov a správcov pozemkov v štátnom i neštátnom vlastníctve a domácich mimovládnych organizácií v záujme environmentálne a ekologicky udržateľného rozvoja života obyvateľov Tatranského a Podtatranského regiónu.
- Podporovať vytvorenie systemizovaného miesta hlavného architekta so špecializáciou architekta urbanistu pre mesto Vysoké Tatry, s cieľom účinnej koordinácie obnovy a rozvoja typickej tatranskej architektúry v existujúcich kúpeľných a športovo-rekreačných strediskách od Podbanska po Tatranskú Kotlinu.
- Na lesných pozemkoch v intravilánoch osád mesta Vysoké Tatry, kde víchrica vyvrátila alebo polámala lesné porasty, neobnovovať lesný porast, ale vytvárať novú parkovú úpravu s využitím drevín tatranskej proveniencie. Podobne na lesných pozemkoch v bezprostrednej blízkosti tatranských osád, kúpeľných, športovo-rekreačných a zdravotno-liečebných zariadení vytvárať účelovú štruktúru lesov, ktorá bude optimálne plniť požadované environmentálne funkcie.
- Nerozširovať existujúcu infraštruktúru športu a cestovného ruchu vo vlastnom území Tatranského národného parku, ale podporovať zvyšovanie kvality existujúcej infraštruktúry a predovšetkým kvality služieb s primeranými cenovými reláciami pre domácich návštevníkov a domáce obyvateľstvo, ktorého hlavným zdrojom príjmov sú služby cestovného ruchu, športu, rekreácie a turistiky.
- Rozvojové programy, ktoré uvažujú s novou infraštruktúrou športu, cestovného ruchu a rekreácie sústreďovať do podtatranského regionu, čo je v súlade so stratégiou rozvoja Regionálneho združenia miest a obcí Podtatranského regiónu.
- Podporovať rozvíjanie medzinárodnej spolupráce samosprávnych orgánov obcí a odborných organizácií ochrany prírody a životného prostredia s priliehajúcimi regiónmi v Poľsku.
- V záujme účinnejšej realizácie integrovaných funkcií Tatranského národného parku, legislatívne upraviť správcovstvo lesných pozemkov vo vlastníctve štátu v zónach A a B do pôsobnosti odbornej organizácie Ministerstva životného prostredia SR, ktorou je Správa Tatranského národného parku, s adekvátnymi kompetenciami. K tomu je potrebné primerane upraviť príslušné právne predpisy v oblasti lesného hospodárstva a životného prostredia.
V Tatranskej Štrbe 9. decembra 2004
Hlavný výbor Slovenskej ekologickej spoločnosti pri SAV:
Prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc, predseda
RNDr. Ľuboš Halada, PhD, podpredseda
Ing. Branislav Oláh, PhD, tajomník
Doc. RNDr. Pavol Eliáš, PhD, vedúci sekcie teoretickej ekológie
Doc. Ing. Ľubica Zaušková, PhD, vedúca sekcie aplikovanej ekológie
Doc. RNDr. Juraj Hreško, PhD, vedúci sekcie ekologického vzdelávania a výchovy
Na vedomie:
Pavol Hrušovský, predseda NR SR, Bratislava
László Miklós, minister životného prostredia SR
Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva SR
Pavol Rusko, minister hospodárstva SR
Štefan Luby, predseda SAV, Bratislava
