Aktivity riaditeľa Spávy TANAPu
V posledných týždňoch je pracovný program riaditeľa Správy TANAPu Ing. Tomáša Vančuru poznačený riešením pokalamitnej situácie v národnom parku z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Dňa 13.1.2005 sa zúčastnil v poradí už druhého rokovania Vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Tatier na Úrade vlády SR v Bratislave. Ako vedúci dočasného poradného orgánu pre trvalo udržateľný rozvoj dotknutého regiónu - odbornej koordinačnej skupiny pre starostlivosť o prírodu a životné prostredie TANAPu a krajiny priľahlého regiónu, absolovoval množstvo rokovaní a pracovných stretnutí s cieľom prípravy jednotných výstupov a stanovísk za oblasť ochrany a tvorby životného prostredia na území TANAPu a jeho ochranného pásma ako podkladov pre medzirezortné pracovné skupiny a poradné orgány. Ako predstaviteľ jedného zo spoluzakladajúcich subjektov sa zúčastnil na zasadnutí rady Fondu Tatry, ktorá rozdeľovala finančné prostriedky v rámci vyhlásenia prvého grantového kola. Programové priority fondu sú najmä podpora verejnej diskusie o charaktere obnovy Tatier, občianskeho monitoringu ako aj vzdelávacích a osvetových programov spojených s pilotnými riešeniami v teréne. 20.1.2005 sa zúčastnil zasadnutia iniciatívy občianskeho združenia Vysoké Tatry Vráťme život Tatrám ako aj následného stretnutia s podporovateľom iniciatívy Petrom Šťastným 22.1.2005. Cieľom podpory by mala byť okrem iného v oblasti ochrany prírody aj dobrovoľnícka výpomoc slovenského skautingu. Na seminári dňa 18.1.2005 "Lesy v Tatrách po vetrovej kalamite - ako ďalej?" vo Zvolene vystúpil s príspevkom pohľad štátnej ochrany prírody na odstraňovanie následkov kalamity v lesoch TANAPu. Na Správe TANAPu prijal 12.1.2005 predstaviteľov nórskeho rezortu životného prostredia a 21.1.2005 zástupcov českého serveru tatry.cz, viacerých českých univerzít a vedeckovýskumných inštitúcií ako aj pracovníkov NP Šumava. Na podnet mimovládneho výboru Naše Tatry sprevádzal 24.1.2005 tajomníka vládneho výboru Ivana Štefanca na obhliadke konfliktných lokalít v národnom parku. 26.1.2005 sa zúčastnil pracovného stretnutia s primátorom mesta Vysoké Tatry k riešeniu postavenia Vysokých Tatier ako administratívno-správneho a samosprávneho celku legislatívnou normou.
Ing. Juraj Švajda
vedúci odboru strážnej služby, envirovýchovy a propagácie
Správa TANAPu Tatranská Štrba
Veterná smršť v TANAPe
Uverejnené v denníku SME (december 2004)
Minulý týždeň veterná smršť zanechala na tvári TANAPu nezmazateľnú stopu. Je o to viditeľnejšia, že smršť zachytila južné, vizuálne ľahko dostupné svahy Vysokých Tatier. Postihla 11 - 12 000 ha v páse od Podbanska po Tatranskú Lomnicu nad a pod Cestou slobody. Vyžiadala si jeden ľudský život, vyvrátila cca 2,5-3 mil. m3 dreva, spôsobila rozsiahle škody na budovách a objektoch tatranských osád.
Skôr ako začneme robiť rozhodnutia!
Po viac ako týždni rana v našej duši je ešte stále veľmi čerstvá. Obľúbené lesné zákutia sú nenávratne preč, panoráma tatranských osád sa radikálne zmenila. Ale napriek bolesti ktorú všetci pociťujeme v duši, to na veci nič nezmení. Stromy nik nepostaví, nik tatranské lesy mávnutím čarovného prútika nevráti do pôvodnej podoby. Človek má ale jednu neuveriteľnú vlastnosť zvyká si. Aj my si zvykneme na nové netradičné pohľady, novú skutočnosť. Ostane nemáme moc na výber.
V mysliach mnohých z nás víri otázka: Prečo? Prečo si príroda vybrala túto krutú daň práve na našom najstaršom národnom parku. Odpovedí by hneď mohlo byť niekoľko. Jednak toto nie je až tak ojedinelý prípad na Slovensku a v Európe, jednak veterné polomy sa akosi stali nedielnou súčasťou starostlivosti o lesy na celom Slovenku a každý rok si vyberajú svoju daň a do značnej časti napĺňajú objem ročnej naplánovanej ťažby.
Veterná smršť ako súčasť prírodnej dynamiky
Veterná smršť je však svojím spôsobom signálom prírody. Signálom, že napriek nesmiernej sily dnešného moderného človeka sa rôzne, z ľudského pohľadu násilné prírodné javy, ako lavíny, povodne, prietrže mračien, blesky, ale aj premnoženie podkôrneho hmyzu apod. pravidelne opakujú aj v našej inak celkom pokojnej stredoeurópskej krajine. Možno nezapadá úplne do nášho rozškatuľkovaného života, nezapadá do našich plánov a očakávaní. Veterná smršť aj keď mnohí so mnou nebudú asi súhlasiť je jav prirodzený, pevne zviazaný s dynamikou prírody a prírodného diania. Bola tu v minulosti (aj v Tatrách), je tu dnes a zopakuje sa aj v budúcnosti.
Na nás však je ako sa vysporiadame s tou terajšou. Ukáže či sme sa poučili v minulosti alebo budeme opakovať chyby minulosti. Je pravdou, že vetru ktorý v nárazoch dosahuje rýchlosť 140 - 150 km/hod ťažko odolá akýkoľvek les a o to menej les tvorený plytko korenným smrekom ktorý bol v Tatrách vysadený na začiatku minulého storočia. Zalesňovanie smrekom v tom období bola reakcia na rozsiahle odlesňovanie v 18 - 19 storočí z dôvodu pastvy, baníckej činnosti a komerčnej ťažby. Veterná smršť je svojim spôsobom signál aby sme sa trochu hlbšie zamysleli nad budúcim osudom TANAPu.
Národný park vznikol v roku 1948 ako výsledok snaženie skupiny prezieravých jednotlivcov s cieľom zachovať jedinečnosť Tatier pre budúce generácie. Vďaka nim sa dnešný politici môžu Tatry prirovnávať nášmu prírodnému a kultúrnemu dedičstvu. Vďaka nim, my čo žijeme na ich úpätí sme vyrastali s kulisou Tatier obkolesených vencom zeleného lesa bez výraznejších holorubných pásov čo sa nedá povedať o iných národných parkov na Slovensku.
Veterná smršť zasiahla národný park nie komerčné lesy
Z pragmatického hľadiska nám nepomôže nariekať nad výsledkom veternej smršte. Nie je na to čas a predovšetkým je to úplne zbytočné veď čisto z pohľadu prírody (a o tú nám v národnom parku ide predovšetkým) sa zase nič také hrozné nestalo. Príroda Tatier nezahynula. Je stále tu. Zmenená, ale je stále tu. To čo nás šokovalo bola rýchlosť tejto zmeny, ale tá je obvykle spojená s násilnými prírodnými javmi. Skúsme sa však poučiť z ďalšej lekcie ktorú nám dala tatranská príroda. Veď ak majú klimatológovia vo svojich predpovediach skutočne pravdu tak sa nám to v blízkej budúcnosti veľmi zíde. Poučme sa prijmime múdre rozhodnutia, aby naše ďalšie kroky nespôsobili ešte väčšiu katastrofu.
Skôr ako sadneme za stôl a začneme plánovať, nie projekt likvidácie kalamity, ale projekt rekonštrukcie lesných ekosystémov na území národného parku, je veľmi dôležité si pripomenúť, že veterná smršť nezasiahla hospodárske lesy. Ak by to bolo tak, tak by bolo na mieste dôsledne vyčísľovať straty na zníženej kvalite dreva, zvýšené náklady pri odstraňovaní popadaných stromov napr. aj z dôvodu bezpečnosti pracovníkov, straty na prírastku a bolo by plne legitimné aplikovať štandartné lesnícke postupy.
Sme však v najstaršom národnom parku a ako sa s obľubou prezentuje v týchto dňoch v médiách "našom prírodnom a kultúrnom dedičstve". Sme v parku, ktorý je súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Tatry a súčasťou celoeurópskej siete chránených území Natura 2000. Jednoducho sme v území, ktoré okrem nášho zákona o ochrane prírody spadá pod celý rad medzinárodných záväzkov a prijaté opatrenia by mali odpovedať aj týmto medzinárodným záväzkom. Okolité krajiny a EU ponúka pomoc na zmiernenie následkov veternej smršte, ale zároveň pozorne sledujú čo bude nasledovať.
Súčasný model manažmentu TANAPu je skúškou jeho efektívnosti.
Niekoľko tlačových konferencií v uplynulých dňoch obnažilo v plnej nahote komplikovanosť manažmentu tohoto nášho prírodného a kultúrneho dedičstva. Veď zladiť záujmy a priority rôznorodej skupiny zainteresovaných skupín a rezortov (lesníci, ochranári, prevádzkovatelia turistických zariadení, miestny obyvatelia, majitelia pozemkov, apod.) nie je jednoduché. Vyhlásenia prichádzajú z rôznych strán a samozrejme odrážajú individuálne a skupinové záujmy. Pri komunikácii cez média často vznikajú šumy, nedorozumenia, ktoré je však potrebné čím skôr objasňovať aby sa partneri nezačali navzájom obviňovať a podozrievať a verejnosť bola správne informovaná. Takéto šumy potom zavádzajú verejnosť napr. aj vyhláseniami že sú to ochranári, ktorí svojim spôsobom môžu za tuto katastrofu: "pretože nás nepustili do lesov robiť preventívne opatrenia ktoré by mohli zmierniť dopad veternej smršte".
Je pravdou, že lesnícke zásahy v území postihnutom veternou sršťou podliehali udeleniu výnimky zo zákona ale nie je pravdou, že ochranári ich brzdili. V postihnutom území v 95% prípadoch súhlasili s udeľovaním výnimiek, respektíve s obhospodarovaním podľa lesných hospodárskych plánov. Je pravdou, že bolo nesystémové založiť starostlivosť o túto časť lesov národného parku na udeľovaní výnimiek, ale nie je pravdou že túto situáciu spôsobili ochranári. Je to dedičstvo rozhodnutí na konci osemdesiatych rokov kedy do národných prírodných rezervácií boli zahrnuté aj lesy, ktoré tam z pohľadu dnešných štandardov nemali čo robiť.
Vedomí si tejto situácie sme v uplynulých rokoch spoločne s partnermi strávili množstvo času pri príprave zásadného plánovacieho a strategického dokumentu Program starostlivosti o TANAP, ktorého súčasťou je aj nové zónovanie TANAPu. Vďaka podpore projektu financovaného dánskou rozvojovou agentúrou DANCEE sa do jeho prípravy zapojilo veľké množstvo miestnych obyvateľov, predstaviteľov štátnych a súkromných subjektov a celý rad ich pripomienok a návrhov bol do programu zapracovaný. Nový návrh zonácie rešpektuje nielen medzinárodný štandard národného parku a celý rad požiadaviek miestnych subjektov, ale mimo iné otvára aj cestu k zjednodušeniu realizácie projektu (bez udeľovania nekonečných výnimiek) rekonštrukcie lesných ekosystémov na časti územia národného parku postihnutého veternou smršťou. Novo navrhnutá zonácia tak poskytuje jednoduchý - už pripravený kľúč k riešeniu.
Lesy Tatier v minulosti prešli búrlivým vývojom. V skratke možno povedať že cca 90% pôvodných lesov bolo v dôsledku pastvy, baníckej činnosti a komerčnej ťažby odstránených a odlesnené plochy boli následne umelo zalesnené. Ešte v prvej polovici minulého storočia sa na tento účel používali sadenice a semeno neznámeho (často alpského pôvodu). Od vzniku TANAPu v roku 1948 pod gesciou vtedajšieho Povereníctva lesov bol TANAP výkladnou skriňou slovenského lesníctva. Od štádia prípravy lesného hospodárskeho plánu až po realizáciu jednotlivých opatrení priamo v teréne. Progresívnosť plánovania, šetrnosť realizácie konkrétnych opatrení nemali obdobu na Slovensku. Problémom bolo, že lesnícke "osvedčené" metódy boli aplikované len s malými úpravami aj na manažment národného parku, ktorého poslanie je predsa len odlišne než je zadefinovaná funkcia lesov aj v dnešnom zákone o lesoch. Napríklad ešte na v 90-tych rokoch tzv. plevelné dreviny ako jarabina, breza, jelša, osika apod. boli zámerne odstraňované z lesných porastov napriek tomu že ekológovia už dávno odhalili ich nezastupiteľnú úlohu pri ochrane biodiverzitu lesov. Ukázalo sa že zabehnuté lesnícke "štandardné postupy" nie je jednoduché pozmeniť a adaptovať na podmienky starostlivosti o národný park. Systém bol tak silný, že pri ťažko zalesniteľných plochách boli lesníci kritizovaný štátnou správou za nedodržanie cieľovej skladby drevín, alebo času na zabezpečenie holiny. Až rozsiahla kôrovcová kalamita na severnej strane Tatier v polovici 90-tych rokov bola dostatočne silným impulzom na zmenu posudzovanie tzv. typicky lesníckych činností na území národného parku.
Ďalšie neuvážené kroky môžu byť pre TANAP väčšou hrozbou než samotná veterná smršť
Dnes navrhované opatrenia však so sebou prinášajú hrozby ktoré nie sú až tak viditeľné ako napr. výsledok veternej smršte, ale svojimi účinkami oveľa viac devastujúcejšie. Je ním napríklad už ohlásené plánované použitie chemického postreku pri ošetrení kalamity. Je to o to zarážajúce, že podobné opatrenie je dnes takmer nemysliteľné aj pri hospodárskych lesoch vo väčšine vyspelých štátov Európy nie to ešte v najstaršom národnom parku.
Bolo by neodpustiteľnou chybou keby pod pláštikom projektu rekonštrukcie lesného ekosystému na území národného parku došlo k ešte väčším škodám než spôsobila samotná veterná smršť. Tie náznaky tu už sú. Ohlásené zámery dobudovania turistických priestorov so sebou nesú jasný rukopis a lobing silných skupín developerov. Uznávam, že je tu príležitosť vyriešiť mnohé praktické problémy sužujúce život obyvateľov a návštevníkov Tatier. Je množstvo vecí, ktoré je možné vyriešiť dohodou napríklad už avizované vyrovnanie trate tatranskej železnice alebo preložka niektorého úseku cesty, ale bolo by katastrofou pre národný park keby pod pláštikom rekonštrukcie lesného ekosystému došlo k neprimeranému (rozumej nad rámec schválených územných plánov) rozvoju turistickej infraštruktúry ako napr. rozšíreniu lôžkovej kapacity ubytovacích zariadení, výstavbe nových lyžiarskych zjazdoviek a pod. Bola by to facka generáciám lesníkov a ochranárov, ktorí sa zasadili o to, aby sa Tatry stali skutočným národným parkom a nie "lunaparkom". Nie sme proti rozvoju Tatier ale musíme sa rozhodnúť či ešte stále chceme Tatranský národný park v súčastných hraniciach a súčastných medzinárodných štandardoch alebo radšej vystavané turistické stredisko Vysoké Tatry.
Varianty riešenia
Ak sa rozhodneme pre prvú variantu - uchovať súčastný charakter a výmeru národného parku - tak musíme byť pripravení vytvoriť tzv. bezzásahovú A zónu, čo v skratke znamená ,že v tejto zóne je povolený len kontrolovaný a usmernený turizmus. Je to zóna kde by návštevník nemal stretnúť lesníka/poľovníka s puškou na pleci, lesného robotníka s motorovou pílou, vrčiaci traktor. V tejto zóne by nemala byť spracovávaná ani súčasná vetrová kalamita. Keď si premietneme súčastné poškodenie do mapy novo navrhovanej jadrovej zóny ide cca o desiatky hektárov. Súčasťou tohto scenára je však aj zóna B, kde sú možné určité limitované opatrenia spojené so starostlivosťou o lesné, vodné alebo vysokohorské ekosystémy, zóna jestvujúcej turistickej infraštruktúry s horskými chatami a inými zariadeniami nemasovej turistiky, ale aj zóna C a intravilány tatranských osád, kde sú už existujúce zariadenia masovej turistiky, teda lokality s veľkokapacitnými hotelmi, lyžiarske strediská, v okolí ktorých, plniť predovšetkým kúpeľno liečebnú funkciu a rekreačnú funkciu.
Ak sa rozhodneme pre druhú variantu - dobudovať turistické stredisko Vysoké Tatry - tak sú v prvom rade nevyhnutné legislatívne úpravy upravujúce hranice národného parku s cieľom napomôcť rozvoju masové turizmu. Osobne nie som si istý, že toto je najlepšie riešenie. Investície na rozvoj turizmu by mali ísť predovšetkým do podhoria. Tu treba pomôcť rozvoju miestnych obcí a komunít a nie budovať infraštruktúru pre masový turizmus na území TANAPu a potom každý rok nariekať na nedostatok turistov alebo nepriaznivé počasie. Investície by mali ísť do projektov ktoré uprednostňujú menej náročnú, nemasovú turistiku, menej závislú na sezónnosti, na výkyvoch trhu a chvíľkovom záujme turistov, schopnú sa pružne prispôsobiť ich meniacemu sa záujmu, pamätajúc na rodiny s deťmi, slovenskú menej solventnú klientelu, apod. Vo svete už existuje množstvo pozitívnych príkladov a dôkazov, že práve takýto typ turistiky je nielen sociálne a environmentálne prijateľnejší, ale z dlhodobého hľadiska aj trvaloudržateľnejší. Prináša trvalý profit do miestnych komunít bez straty ich miestnej identity a v neposlednom rade je aj ľahšie kontrolovateľný.
A je tu ešte aj tretia cesta a tou je spojenie prvej a druhej alternatívy. Zachovanie súčastnej situácie národného parku a legálna (na výnimky) tichá expanzia existujúcich turistických priestorov. Je to však začiatok novej lavíny požiadaviek, hrozba straty budúcej integrity národného parku, hanba na medzinárodnom ochranárskom poli.
Nech už je výsledok akýkoľvek, dôležité je aby nie jednotlivci rozhodovali o týchto alternatívach ale každý z nás dal najavo svoj občiansky postoj napríklad aj tým že pošle svoje stanovisko na e-mailovú adresu: tanap@tanap.org.
Ing.Tomaš Vančura
riaditeľ Správy TANAP-u
Tatranská Štrba
www.tanap.org
Reakcia na článok Chcú prispieť k obnove Tatier
Roľnícke noviny 31/12/2004
Chcel by som zareagovať na príspevok, ktorý bol uverejnený v Roľníckych novinách 31/12/2004 s nadpisom "Chcú prispieť k obnove Tatier" a vysvetliť niekoľko zásadných vecí týkajúcich sa obnovy Tatranského národného parku (TANAPu). V článku predstavitelia Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier vyjadrili snahu prispieť aktívne a konštruktívne k obnove a starostlivosti o lesy a prírodu Tatier. Samozrejme, že vítam každú úprimnú snahu a aktivitu ponúkajúcu pomoc v tejto ťažkej dobe, nemôžem však nezareagovať na pokus hľadať riešenie, spôsobom, ktorý presahuje legislatívny rámec existencie TANAPu.
Plne sa stotožňujem s ich vyhlásením: "Vyslovujeme sa za to, aby sa územia intravilánov postihnutých tatranských osád a ich bezprostredného okolia revitalizovali podľa samostatných projektov. Mali by zohľadňovať oprávnené záujmy obyvateľov, zariadení i návštevníkov Tatier...", ale to je snáď všetko čo by som chcel v predmetnom vyhlásení podporiť.
Nesúhlasím s ich postojom o význame bezzásahovej - jadrovej zóny TANAPu ako aj spochybnenie významu zonácie pre ďalšiu existenciu TANAPu. Vnímam to ako ďalší zo série pokusov zabrániť naplneniu zákona o ochrane prírody v podmienkach TANAPu a ako ohrozenie plnenia medzinárodných záväzkov, ktoré pre TANAP vyplývajú z medzinárodných dohovorov.
Je preto na mieste v krátkosti vysvetliť význam bezzásahovej - jadrovej zóny TANAPu, a tak predísť zavádzaniu verejnosti a návštevníkov TANAPu.
Združením definovaná koncepcia "ničnerobenia" sa nielen v odbornej ale aj laickej reči správne nazýva "vytvorenie bezzásahovej - jadrovej zóny v národnom parku". Tento koncept nebol k nám dovlečený, ale má svoje pevné miesto ako v histórii slovenského lesníctva, tak v histórii slovenskej ochrany prírody. A predstavitelia Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier to veľmi dobre poznajú. Veď pri svojej dennodennej praxi sa s ním v elitnej podobe stretávali v okamihu ako prekročili hranice na Lysej Poľane a otvorili oči. V podmienkach poľského Tatranskiego Parku Narodowego. Tam totiž nemali problém vytvoriť bezzásahovú zónu už pri vzniku parku a aj keď to určite nebolo jednoduché dokázali si ju udržať dodnes napriek vetrovým, hmyzovým alebo snehovým kalamitám. Tam totiž všetci riaditelia národného parku verili v tento koncept a napriek neľahkej dobe ho uhájili do dnešných dní. Tento príklad ale zrejme predstaviteľov Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier napriek blízkosti neoslovil, ako ich asi neoslovila celková koncepcia TANAPu, ktorej základy boli položené už v roku 1948 a kde vytvorenie bezzáahovej zóny, vtedy nazývanej prísne rezervácie bolo základom celého národného parku. Potom už ani neprekvapí zistenie, že v celom príspevku nie je ani raz uvedená skutočnosť, že predmetom ich vyhlásenia je národný park vyhlásený platnou slovenskou legislatívou.
Takže nejde ani o laickú ani o morbídnu koncepciu. Ide o koncepciu opierajúcu sa o dlhodobé vedecké poznanie, množstvo praktických skúseností, koncepciu, ktorá má dnes podporu aj v slovenskej legislatíve, aj v medzinárodných záväzkoch. Je to koncepcia, ktorá však stále najmä staršej lesníckej generácii sa zdá ako cudzia a nevhodná pre podmienky Slovenska.
Otázka zonácie TANAPu, tak silne spochybňovaná v predmetnom článku ... Pod rúškom čo "najefektívnejšieho" postupu pri obnove lesov sa prírodná pohroma z 19. novembra 2004 nimi vedome zneužíva na urýchlené schválenie zonácie ako ústretového kroku k riešeniu danej situácie. Tej zonácie, s ktorou drvivá väčšina vlastníkov lesov nesúhlasí, pretože nevychádza z vedeckého poznania reálneho stavu prostredia, nezodpovedá legislatíve a nerešpektuje ústavné práva vlastníkov pozemkov. Podporujeme Ministerstvo pôdohospodárstva SR v názore, že presadzovanie otázky zonácie je v súčasnosti irelevantné"... je alfou a omegou ďalšej existencie TANAPu. Bez nej starostlivosť o TANAP ostane aj naďalej založená na systémovom udeľovaní výnimiek z podmienok ochrany. Bez nej budeme svedkami neustálych sporov medzi štátnou ochranou, neziskovými organizáciami, užívateľmi a majiteľmi pozemkov. Samozrejme zonácia je tŕňom v oku pretože ustanovuje jasné pravidlá hry. Treba povedať, že zonácia nie výmysel extrémnych ochranárov, ale vyplýva z platnej legislatívy a je všeobecne uznávaná ako základný manažmentový nástroj starostlivosti o národný park na celom svete. Návrh zonácie vypracovaný Správou TANAPu je výsledkom dvojročných rokovaní so všetkými dotknutými subjektami, užívateľmi, jednotlivcami, a aj predstavitelia Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier sa mali možnosť k nemu vyjadriť. Súčasťou procesu jej prípravy bolo verejné pripomienkovanie, verejná diskusia. Navrhovaná zonácia vychádza zo súčasného vedeckého poznania (územie TANAPu patrí medzi najlepšie vedecky prebádané chránené územie Slovenska, na jeho území pôsobí Výskumná stanica už viac ako 40 rokov). Zonácia bola vypracovaná v kontexte podmienok definovaných slovenskou legislatívou, medzinárodnými záväzkami, medzinárodným štandardom platným pre národný park. Je pravdou, že v podmienkach TANAPu, kde 48 % výmery územia TANAPu patrí neštátnym subjektom nie je jednoduché nájsť optimálne riešenie a kompromis. Zarážajúce je však, že optimálnejšie riešenie sa nedá nájsť ani na 52% vo vlastníctve štátu. Preto nový návrh zonácie samozrejme neuspokojí všetky dotknuté subjekty. To sa nepodarilo dosiahnuť ešte nikde v Európe. V každom prípade však zohľadňuje celý rad pripomienok a názorov a najmä legislatívny rámec v ktorom vznikol TANAP. Preto v prípade, že pripomienky a požiadavky partnerských subjektov išli nad rámec legislatívy platnej pre ochranu TANAPu logicky nemohli byť plne uspokojené.
Preto volanie o nepotrebnosti a irelevantnosti zonácie v TANAPe mi pripomína situáciu z konca deväťdesiatych rokov. V okolitých krajinách padali komunistické režimy ale na obrazovkách našich televízorov nás stále presviedčali, že budujeme svetlú komunistickú budúcnosť.
Na druhej strane treba byť realista. Keď viac ako 10 rokov si žiadna politická garnitúra nenašla čas ani odvahu systémovo vyriešiť existenciu národných parkov na Slovensku je malá pravdepodobnosť žeby sa to udialo dnes keď na zemi leží drevo v hodnote 2-3 miliardy Sk. Možno, že znovu štátna ochrana prírody nevyhrá svoj zápas o vytvorenie prvého národného parku na Slovensku, ktorý by spĺňal medzinárodné štandardy. Možno sa znovu nepodarí presadiť vznik bezzásahovej - jadrovej zóny, možno sa na základe aktivity a konštruktívneho prístupu Združenia lesníkov a ochrancov prírody Tatier budú všade budovať protipožiarne pásy (a prečo nie lesné svážnice, rýchly prístup techniky je predsa rozhodujúci pre rýchle uhasenie požiaru), možno si znovu budú môcť zapoľovať v rezerváciách a možno, že nakoniec poprú aj to v čo sami voľakedy(za mlada) verili "že les dokáže žiť aj bez zásahu lesníkov". Možno sa im bude dariť hrať túto hru ešte ďalších 5-10 rokov, ale proces, ktorý v Európe začal už pred mnohými rokmi nezastavia.
Aj pre ochranu prírody v TANAPe príde 17. november 1989.
Ing. Tomáš Vančura
riaditeľ S-TANAPu
