Vyhlásenie k problematike škôd v lesoch národných parkov
Tlačová konferencia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Starý Smokovec 24. 11. 2004
Piatok 19. novembra 2004 sa čiernymi písmenami zapísal do histórie ochrany prírody a lesníctva na Slovensku. Škody, ktoré spôsobil vietor na dreve v lesných porastoch nie sú jediným dôsledkom. Obrovské holiny znížia rekreačný potenciál postihnutých oblastí. Priame a prostredníctvom ekologických väzieb i nepriame dopady na populácie chránených druhov a biotopy možno dnes len ťažko predvídať. Jednou z príčin obrovského rozsahu kalamity bola nízka stabilita postihnutých lesov. Tento fakt potvrdzuje zachovanie lesných komplexov nad pomyselnou čiarou, kde hospodársky vplyv človeka bol v minulosti minimálny resp. žiadny.
Národné parky predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo nášho štátu. Hospodárenie v prevažnej časti ich lesov je však zamerané na maximalizáciu ziskov z ťažby dreva a požiadavky orgánov ochrany prírody bývajú často ignorované. Túto skutočnosť je možné dokázať na mnohých príkladoch. Spôsobuje to systém organizácie spravovania lesov národných parkov, nie samotná práca lesníkov, ktorú si hlboko vážime. V lesoch vo vlastníctve štátu v národných parkoch (s výnimkou TANAP-u, kde pôsobia Štátne lesy Tatranského národného parku) hospodári štátny podnik Lesy SR. Jedná sa o hospodársku organizáciu, ktorej činnosť je hodnotená predovšetkým dosiahnutým hospodárskym výsledkom. Hospodárenie v lesoch národných parkov na Slovensku sa tak nelíši od hospodárenia v lesoch mimo nich a mnohokrát nerešpektuje prírodné zákonitosti. V dôsledku hospodárskych zásahov zameraných na produkciu dreva sa i v národných parkoch znižuje stabilita lesných ekosystémov a zanikajú populácie chránených druhov. Katastrofa, aká sa v piatok udiala v Tatrách sa preto môže kedykoľvek v budúcnosti odohrať na ktoromkoľvek území, ktoré považujeme za naše najcennejšie prírodné dedičstvo. Ak nebudú lesy národných parkov vyňaté z procesu transformácie Lesov SR na akciovú spoločnosť, štát môže definitívne stratiť možnosť ovplyvniť ich vývoj a upraviť ich obhospodarovanie tak, aby maximálne plnili ochranné funkcie, ochranársku, rekreačnú i krajinotvornú funkciu. Zhodnotiteľnosť týchto funkcií vo forme príjmov z turistiky, kvalitnej pitnej vody a ďalších produktov je pritom oveľa vyššia, ako je zhodnotiteľnosť samotného dreva.
Najzjavnejšou komparatívnou výhodou, s ktorou vstúpila Slovenská republika do Európskej únie, je bohatstvo biodiverzity a krajinný ráz Slovenska. Tieto hodnoty sú prírodným a kultúrnym dedičstvom celej Európy a cennou devízou budúcej prosperity. Za jeho zachovanie a zveľaďovanie sme zodpovední nielen pred Európskou komisiou, ale predovšetkým pred budúcimi generáciami našej civilizácie.
Vyzývame preto Vládu Slovenskej republiky, aby zodpovedne v súlade so záväzkami, ktoré prijala pred vstupom do Európskej únie, pripravila a vykonala systémové opatrenia, zabezpečujúce prechod správy štátnych lesov v národných parkoch na organizáciu, ktorej prvoradým poslaním bude dbať na plnenie funkcie národných parkov v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a zachovanie ich prírodného dedičstva pre budúce pokolenia.
Riaditelia správ národných parkov:
Ing. Tomáš Vančura, Tatranský národný park
Ing. Štefan Danko, Pieninský národný park
Ing. Marián Jasík, Národný park Nízke Tatry
Ing. Dušan Bevilaqua, Národný park Slovenský raj
RNDr. Marcel Uhrin, Národný park Muránska planina
Ing. Ján Kilík, Národný park Slovenský kras
RNDr. Ján Kadlečík, Národný park Veľká Fatra
RNDr. Viera Demianová, Národný park Malá Fatra
