V dňoch 22.12.2004 a 10.1.2005 vykonala Slovenská inšpekcia životného prostredia Košice na základe podnetu LZ VLK vo veci porušenia zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny kontrolu - štátny dozor na území Tatranského národného parku vo viacerých národných prírodných rezerváciách, ktorej výsledkom bol priebežný protokol o kontrole. Okrem iného v ňom SIŽP nariadila Štátnym lesom TANAPu zachovanie pôvodného stavu v konkrétnych porastoch v niektorých rezerváciách až do objasnenia veci.
Správa TANAPu ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny na území národného parku bola na uvedené kontroly prizvaná a vyjadrila sa k podnetu vo svojom odbornom stanovisku. V ňom sa okrem iného píše, že popri odstraňovaní následkov víchrice zo dňa 19.11.2004 došlo zo strany ŠL TANAPu aj k zásahom do lesných porastov v národných prírodných rezerváciách, ktoré bezprostredne nesúviseli so záchranou života alebo s uvoľňovaním verejných komunikácií alebo lesných asfaltových ciest, ktoré sprístupňujú obývané alebo hospodárske objekty. V predmetných porastoch nemožno argumentovať, že išlo o postup podľa § 29 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý umožňuje v prípade bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia človeka, majetku alebo bezpečnosti realizáciu zakázaných činností bez udelenia výnimky.
Štátne lesy TANAPu vo svojich klamlivých vyhláseniach ako dôvod svojej činnosti uvádzali sprístupňovanie komunikácií k obývaným resp. hospodárskym budovám pričom bola zistená ťažba v porastoch, cez ktoré neprechádzali komunikácie sprístupňujúce obývané ani hospodárske objekty, teda s týmto argumentom vôbec nesúviseli. Pri kontrole pracovníkmi ŠOP SR - Správy TANAPu sa pracovníci ŠL TANAPu snažili dokonca zabrániť vstupu do rezervácie, kde títo vykonávali potrebné zisťovania v súvislosti s podnetom LZ VLK. Napriek nariadeniu SIŽP o zachovaní pôvodného stavu ŠL TANAPu toto nariadenie ignorovali. Zavádzajúcimi argumentami napr. o šírke uvoľnenia nespevnených lesných ciest, resp. účelových lesných komunikácií v rozsahu dvoch výšok porastu, zabezpečením protipožiarnej a protipovodňovej ochrany došlo zo strany ŠL TANAPu k vlastnému výkladu § 29 zákona o ochrane prírody a krajiny. Vykonanie zásahov v telese približovacích lesných ciest, rozčleňovacích liniek a ich okolí, resp. v porastoch vo vnútri NPR nemožno považovať podľa Správy TANAPu za činnosti, na ktoré sa vzťahuje § 29 zákona. ŠL TANAPu sa ďalej odvolali na vykonanie zásahov v zmysle udelených výnimiek orgánov štátnej správy životného prostredia na spracovanie kalamity z roku 2004 (pred vetrovou kalamitou). Uvádzanie týchto rozhodnutí v súvislosti s vykonanými zásahmi je účelové a zavádzajúce, nakoľko dôvodom povolenia výnimiek bolo spracovanie a monitorovanie podkôrnikovej kalamity v zmysle žiadostí ŠL TANAPu na vykonanie ozdravných opatrení na základe podrobného monitoringu vývoja a šírenia podkôrneho hmyzu a nie spracovania kalamity po veternej smršti.
Správa TANAPu ďalej vo svojom stanovisku uvádza, že ako paradoxná sa javí najmä skutočnosť, že v období, keď boli napr. v NPR Mokriny uvoľňované lesné cesty, ktoré nesprístupňujú žiadne objekty, boli práve prístupové komunikácie iba provizórne prerezané. Tak isto v tomto období ešte neboli odstránené spadnuté kmene z okraja hlavnej cesty (Cesta slobody) pri Kežmarských Žľaboch, ktoré sa nachádzajú v treťom stupni ochrany prírody a nevzťahuje sa na ne udelenie výnimky zo zákona.
