Plne si uvedomujem určitú odbornú a spoločenskú zodpovednosť pri písaní tohto príspevku, ale z môjho pohľadu som urobil všetko pre to, aby som napísal príspevok kvalifikovaný a objektívny. Ďakujem za informácie pracovníkom Slovenskej sporiteľne, Štátnych lesov TANAPU, lesníckym odborníkom, ale aj samotnému inžinierovi Kravčíkovi s ktorým som sa na lokalite stretol pri svojej prvej návšteve v júli. Lokalitu nad Horným Smokovcom som navštívil dva krát - v júli a v októbri, aby som podľa možnosti objektívne zachytil aktivity v rámci projektu Vodný les - Slovenská sporiteľňa. Hneď na úvod musím povedať, že tak presvedčivo spracovaná webovská stránka Vodný les musí presvedčiť aj najväčších skeptikov o správnosti projektu Ing. Kravčíka. Skloňuje sa tu veda, je tu rozsiahly rozhovor s Dr. Jankom Baricom, je tu proste všetko o genialite tohto projektu. Žiaľ, nie je tu ani slovo zmienky o geologickej skladbe územia kde sa projekt realizuje, nik sa tu nezamýšľa či je reálne v týchto podmienkach a tak s priepustnými prehrádzok zadržať 580 m3/ ha, nik sa nezamýšľa ako by vyzeral les, keby sa naozaj toľko vody podarilo zadržať.
Svoje cestu za poznaním prečo práve Vodný les som začal v Slovenskej sporiteľne, ktorá projekt financovala. Tu som sa v podstate dozvedel len to, že projekt posúdili odborníci a odporučili ho financovať. Prečo sa obrátil autor projektu práve na Slovenskú sporiteľňu a na akom základe odborníci ho odobrili sa pravdepodobne nikdy nedozvieme, hoci práve v tomto bode začala svojim spôsobom fraška Vodného lesa.
Pri svojej prvej návšteve 40 ha lokality kalamitnej plochy nad Horným Smokovcom som si uvedomil, že to čo robia brigádnici, skauti ( vďaka za ich nadšenie a elán ), nemôžu lokalite ublížiť, čo som aj Ing. Kravčíkovi povedal. Moje prvotné obavy vyplývali z jeho aktivít na potoku nad Repášmi, ktoré som navštívil počas tiež brigádnickej výstavby malých prehrádzok, ktoré pri najbližšej väčšej vode spôsobili devastáciu brehov na neogénom podklade. O žiadnom úspešne realizovanom projekte Ing. Kravčíka, žiaľ nemám informácie.
V Hornom Smokovci nič takého nehrozilo i keď sa tu tiež realizovali malé prehrádzky, ktoré jednak majú zadržiavať a usmerňovať spadnuté zrážky do vývratov a ďalej zabrániť toku vody po existujúcich cestách. Prvé prehrádzky boli už po prvom väčšom daždi zanesené zeminou a niektoré boli už aj poškodené, pretože boli robené skutočne veľmi provizórne. Ako som zistil pri druhej návštev, brigádnici zanesené a poškodené prehrádzky opravili a vyčistili. Na webovskej stránke sa píše, že prehrádzky majú trvalý charakter, priamo na mieste som počul, že je sú to len dočasné stavby. Pokiaľ by ste lokalitu navštívili tak by Vám bolo jasné, že realizované prehrádzky dlho nevydržia.
Viac ako tieto nedostatky urobila na mňa zlý dojem hlboko zarezaná cesta od pohybu ťažobných a dopravných mechanizmov - čo je prioritná cesta povrchových vôd počas dažďa. Od lesníkov som sa dozvedel, že mechanizmy pri svojej práci mali ukladať konáre na cestu pred seba a tak spevňovať terén po ktorom sa pohybujú. Prečo sa tak nestalo je mi záhadou.
Návšteva na lokalite mi umožnila lepšie sa zamyslieť nad realizovaným projektom. V projekte sa hovorí o plánovanom zadržaní 580 m3 vody na hektára pomocou prehrádzok. Pri pohľade na doposiaľ urobené netesné prehrádzky to na šťastie nie je možné. Na viac, keď som sa oboznámil s geológiou daného územia, ktoré je tvorené extrémne priepustným morenovými materiálmi bolo mi jasné, že žiadna akumulácia na viac tu neprichádza do úvahy. Postavené prehrádzky sa naplnili veľmi rýchlo odplavovaným materiálom, ale nedá sa vylúčiť, že by aj v prípade, že by tam prehrádzky mimo ciest neboli, že by tento transport neskončil v najbližšom nižšom vývrate.
Pri pohľade na daný terén aj cestou fotografie je vidieť, že množstvo vývratov je veľmi veľké, čo je logické, kde bol hustý les po kalamite musí byť odpovedajúce množstvo vývratov. Na 40 ha som ho odhadol na cca 20 - 25 tisíc, menej ich pravdepodobne nebude. Tieto vývrate tvoria otvorené rany do podložia, ktoré fungujú ako vsakovacie studne.
Mal som to šťastie, že pri svojej druhej návšteve na lokalite, ma prijal odborník a kompetentný pracovník Štátnych lesov TANAPu, ktorý mi v priateľskom rozhovore vysvetlil prečo Vodný les a prečo nad Horným Smokovcom. Tu treba povedať, že pracovníci tejto organizácie to nemali a nemajú ľahké. 12 000 ha kalamita v exponovanom území Vysokých Tatier, tlaky zľava, sprava, zhora a zdola. Keď prišiel Ing. Kravčík s tým, že má peniaze na svoj projekt, podľa môjho názoru zachovali sa veľmi logický.
Vybrali mu prístupnú lokalitu, z hľadiska odtoku bezproblémovú, vzhľadom na vysokú priepustnosť podložia, na viac bez potokov, čo už samo o sebe svedčí o tom, že vysoká priepustnosť nedovoľuje vytvoriť povrchový odtok, ktorý by vytvoril koryto potoka. Bolo im jasné, že čokoľvek tam Ing. Kravčík urobí, nezhorší existujúci stav. Malo to ešte aj ďalšiu výhodu, že nakoľko nebol v danej lokalite, žiaden tok, nebolo potrebné, resp. si vyžiadali vyjadrenie až dodatočne od správcov povodia. A tak si Ing. Kravčík a jeho brigádnici mohli na danej ploche robiť čo chceli. Nekordinovanosť zašla až tak ďaleko, že aj na potrebných lesných cestách vyrástli prehrádzky, teoretický brániace doprave.
Pokúsim sa čo najobjektívnejšie zhodnotiť výstavbu prehrádzok.
Čo ich postavenie spôsobí? Zmenší presun povrchového materiálu a zvýši priesak do podložia.
O koľko? Vzhľadom na veľký počet vývratov na danej ploche, ktoré majú výrazne vyššiu vsakovaciu schopnosť ako vybudované prehrádzky, ako optimistickú hodnotu v oboch prípadoch ( zachytenie humusu a zvýšené vsaky) odhadujem na + 5%, pričom význam má v podstate len zachytenie materiálu, pretože ak dažďová voda stačila vsiaknuť do podložia pred kalamitou, tak teraz o to skôr vsiakne pri množstve vývratov. K tým 5 % som prišiel z pomeru vývratov a prehrádzok. Ak je vývratov 20 000 a prehrádzok okolo 1000 tak by to vychádzalo na cca 5%
Otvorenou ostáva otázka, kde sa zvýšené priesaky prejavia a ako?
Môj názor, že sa na lokalite vlastne nič nestalo, je v plnej zhode s názorom lesníckych odborníkov. Samozrejme, že pracovníci lesov majú svoje spôsoby ako v prípade podobných kalamít postupovať. Veď bez zbytočných reči a medializácie vyriešili pred pár rokmi kalamitu v okolí Osrblia a aj teraz v oveľa ťažšom teréne ako vo Vysokých Tatrách riešia kalamitu z roku 2002 v Nízkych Tatrách a Slovensko Rudohorí.
Kto a čo získal projektom Vodný les - Slovenská sporiteľňa? Ing. Kravčík, vysokú mediálnu podporu a hlavne nemalé finančné prostriedky, Slovenská sporiteľňa úspešnú reklamu. A čo Vysoké Tatry, tie ako to často v takýchto prípadoch a sponzorstve býva nezískali praktický nič. Čo je na veci žiaľ, horšie, čo som zistil, pri svojej návšteve lokality v októbri, že sa sem organizujú exkurzie študentov a žiakov aby sa oboznámili s geniálnym projektom, ktorý zachránil Vysoké Tatry a má ukázal lesníkom a zadubeným vodohospodárom ako sa to robí. Očakáva sa, že genialita projektu prekročí hranice Slovenska. Škoda, že tie hranice neprekročia tí, ktorí z rôznych dôvodov tento nezmysel podporujú a propagujú.
Predsa som ešte na jedno pozitívum v prospech Ing. Kravčíka zabudol a ktoré veľmi dôsledne propaguje aj na webovskej stránke. Zahraniční brigádnici sa oboznámili s Vysokými Tatrami a Slovenskom to je pravda, hoci sa to mohlo stať aj pri zmysluplnejšej práci.
Keby, keby sme neboli na Slovensku, finančná pomoc Slovenskej sporiteľni Vysokým Tatrám mohla skutočne vyústiť do ekologickej pomoci a urobiť zo 40 ha vzorovo zrekultivovanú plochu. Stačilo zakúpiť jeden, alebo viac drtičov lesného odpadu a takto získaný materiál vrátiť na zdevastované plochy. V súčasnej dobe podľa neoverených informácii drtí lesný odpad poľský podnikateľ a tento spracovaný predáva v Poľsku a na Slovensku.
V podstate je všetko jasné až na jedno. Dokedy bude na Slovensku víťaziť diletantizmus nad odbornosťou a to nie len vo Vysokých Tatrách.
Ján Lichý - Slovenská vodohospodárska spoločnosť
