Svetový fond ochrany prírody - WWF, ponúka riešenie aj pre TANAP

Konflikt medzi záujmom štátu chrániť svoje prírodné dedičstvo prostredníctvom siete chránených území a zároveň iniciovať rozvoj regiónov v ich okolí je zrejmý v celej Európe. Riešením nie je rušenie chránených území ale ani zastavenie rozvoja susediacich regiónov. Riešením je využitie skúseností z iných regiónov, kde našli silu a začali testoval pilotné projekty zamerané na riešenie uvedeného konfliktu. Riešením môže byť poznanie spôsobu života ľudí ich túžob a očakávaní. Riešením môže byť poznanie a využívanie zákonitostí pôsobenia trhu v prospech obidvoch - ochrany prírody a miestnych obyvateľov. V nasledujúcom článku sa k potenciálu TANAPu z tohto uhla pohľadu vyjadril predstaviteľ PAN Parks Foundation, organizácie, ktorej zakladateľom je Svetový fond na ochranu prírody - WWF.

TANAP ako národný park

Medzinárodná únia ochrany prírody (IUCN), ako celosvetová organizácia, zadefinovala 6 kategórií chránených území, ktoré zohľadňujú rozmanité prírodné, spoločenské, kultúrne a aj ekonomické podmienky štátov sveta. Miera ochrany v definovaných kategóriách sa pohybuje od prísnych rezervácií, kde je možný len vstup so špeciálnym povolením až po manažovateľné územia charakteru našich chránených krajinných oblastí. Nedávna štúdia WWF ukázala, že v Európe je "národný park" najviac zneužívanou kategóriou a že nie všetky národné parky dosahujú medzinárodné štandardy. Bežní užívatelia národných parkov, najmä turisti si túto skutočnosť všimli už dávno. Veď stretnúť lesný kolesový traktor s nákladom dreva v jadrovej zóne, kde je pohyb návštevníkov povolený len po značkovaných chodníkoch, alebo poľovníkov so zbraňou v ruke je niečo čo určite zažili aj mnohí naši turisti.

Prečo je potrebné mať jadrové - bezzásahové zóny

Po vetrovej kalamite v TANAPe sa opäť otvorila otázka budúcnosti nášho najstaršieho národného parku. Debata na strane štátnej ochrany prírody a neziskových environmentálnych organizácií sa jednoznačne opiera o medzinárodný štandard národného parku s cieľom zvýšiť kvalitu starostlivosti o TANAP, na strane vlastníkov, užívateľov a podnikateľov sú zase formulované požiadavky na rozvoj územia, s cieľom odbúrať niektoré obmedzenia a limity vyplývajúce z legislatívy ochrany prírody.

Riešení je samozrejme niekoľko a v prevažnej miere závisia na spoločenskej dohode. Jedna však už existuje a je potvrdená zákonom o ochrane prírody. V tejto spoločenskej dohode sa hovorí o tom, že Tatranský národný park, je typ chráneného územia, ktoré spĺňa medzinárodný štandard kategórie "národný park". Z toho ale vyplýva, že jeho nedielnou súčasťou musí byť bezzásahová zóna, pretože tá robí národný park národným parkom.

Preto úplne oprávnene sa téma bezzásahovej zóny dostala do médií, verejných debát, požiadaviek neziskového sektoru a medzinárodných ochranárskych organizácií. Predmetom diskusie je význam a dôvod existencie jadrovej, tzv. bezzásahovej zóny. Na jednej strane stoja pragmatický lesníci, poľovníci, jednoducho ľudia, ktorí veria, že prírode treba pomáhať aby prežila a súčastne produkovala tradičné úžitky pre ľudí napríklad v podobe dreva, ulovenej zveri apod., a že bezzásahovosť musí byť vykladané flexibilne reagujúc na dané "špecifické" podmienky. Medzinárodná klasifikácia chránených území plne súhlasí s týmto modelom a veľmi intenzívne ho podporuje prostredníctvom kategórie chráneného územia pod názvom - prírodný park alebo v našom ponímaní chránená krajinná oblasť.

Na strane druhej strane stoja predstavitelia štátnej ochrany prírody, odborníci a neziskové organizácie, ktoré veria, že je životne dôležité mať (alebo vytvárať) bezzásahové zóny z ktorých sú vylúčené ľudské aktivity s výnimkou kontrolovaného, nemasového a poznávacieho turizmu. Medzinárodná klasifikácia chránených území plne súhlasí aj s týmto modelom a veľmi intenzívne ho podporuje prostredníctvom kategórie chráneného územia pod názvom - národný park.

Jednoducho povedané národný park má iné poslanie ako chránená krajinná oblasť. Poslaním národného parku je predovšetkým ochrana dynamiky prírodných procesov, ochrana biodiverzity a sprístupnenie jeho územia pre kontrolovaný, nemasový a poznávací turizmus. Napriek tomu však v Európe neexistuje národný park, ktorý by aspoň na časti svojho územia nevyžadoval premyslené zásahy a manažmentové opatrenia (napr. vykášanie lúk, kontrolovaná pastva, starostlivosť o lesné ekosystémy apod.). Všeobecne akceptovateľným nástrojom ako skĺbiť tieto zdanlivo rozporuplné ciele je zonácia národného parku. Zonácia národného parku stojí na troch základných pilieroch. Pilier jadrovej (dominantnej) - bezzásahovej zóny, pilier zóny aktívnej ochrany, kde sú akceptovateľné manažmentové opatrenia a rozvojová (spravidla okrajová) zóna, kde sa sústreďuje turistická infraštruktúra.

Jadrom národného parku je teda bezzásahová zóna. Bez nej národný park nie je národným parkom ale chránenou krajinnou oblasťou. Debata o bezzásahovej zóne sa však často zasekne pri otázke: či napríklad odstránenie odumretého stromu z bezzásahovej zóny (prírodnej rezervácie) má negatívny dopad na ňu. Kde je vlastne hranica medzi teóriou a pragmatizmom každodenného života? Takto položená otázka v prípade národného parku (ak hovoríme o medzinárodnom štandarde) je zavádzajúca. Podobne je v kontexte debaty o bezzásahovej zóne zavádzaním tvrdenie, že v európskych podmienkach nie je možné ponechať prírodu samú na seba, ale že je pohrebné jej pomáhať v prípade lesa tzv. pomocnými opatreniami. Dôkazom je existencia celého radu národných parkov, ktoré vytvorili alebo vytvárajú bezzásahové zóny. Sú to národné parky kde bezzásahovosť skutočne znamená bezzásahovosť. Po takýto príklad by sme mohli k susedom do Tatranskeho Parku Narodovego v Poľsku, Národného parku Bavorský les v Nemecku, Národného parku Retezat v Rumunsku, Národného parku Centrálny Balkán v Bulharsku apod.

Niekoľko krátkych argumentov na tému bezzásahovej zóny v národnom parku: štandard národného parku a jadrovej zóny má minimálne dva aspekty. Prvý je biologický (povedzme ochranársky). Pragmaticky vzaté lesu by sa skutočne nič nestalo keby sme ten suchý strom odstránili. Ochudobnili by sme síce ekosystém o desiatky, stovky druhov ktoré existenčne závisia na mŕtvom dreve a ich prítomnosť má v lese nezastupiteľnú rolu, ale les v rámci svoje flexibility a dynamiky by túto stratu v pokoji zniesol. Horšie by to bolo asi s dôsledkami traktora, ktorý by prišiel po tento mŕtvy kmeň ale pokiaľ by sa to uskutočnilo povedzme v zime na zamrznutom teréne tak aj tento ojedinelý incident by les v jadrovej zóne prežil. Horšie by to bolo keby sme toto pravidelne a systémovo opakovali, napríklad na základe každoročne udeľovaných výnimiek. Nielenže by sme porušili to na čom sme sa už raz dohodli, teda že jadrová zóna nám neslúži na získavanie dreva pre našu potrebu ale na ochranu biodiverzity a prírodnej dynamiky, ale postupne by sme stratili to čo sme vlastne chceli ochrániť, lebo les v jadrovej zóne bez mŕtveho dreva nie je les...

Druhý aspekt je spoločensko-politický. Príklad: dohodli sme sa, že na ceste budeme jazdiť vpravo. Samozrejme môžeme sa pokúsiť nerešpektovať túto spoločenskú dohodu, ale asi by nám to dlho nevydržalo. Buď by sme mali haváriu alebo by nás chytil policajt. Ten policajt by nás chytil aj keby sme nikomu nič neurobili, neublížili a aj tak by sme prišli o vodičský preukaz. S tým lesom je to podobne. Už sme sa raz dohodli, na našej národnej úrovni ale aj na medzinárodnej, že lesy v jadrových zónach národných parkov sú súčasťou bezzásahovej zóny. Výsledkom dohody na národnej úrovni je zákon, legislatívna úprava TANAPu, výsledkom dohody na medzinárodnej úrovni je medzinárodný štandard pre národný park, ktorý v prípade národného parku jasne stanovuje podmienku vytvorenie bezzásahovej zóny. Ak ju nevytvoríme nemáme národný park spĺňajúci medzinárodný štandard....

A napokon ide aj o princíp Ak odstránime jeden strom, potom druhý tretí, 10%, 50% kde je hranica. My ju nepoznáme. Myslíme si na základe predošlých skúseností, že to čo robíme robíme dobre (aspoň s najlepším vedomím a svedomím). V minulosti sme však tiež dreviny ako jarabina, breza, jelša považovali za plevelné, v lesoch nežiadúce, dnes vieme, že sú dôležitou súčasťou dynamiky lesných ekosystémov. Vieme, že sme v minulosti urobili chybu. Dnes ale tiež už vieme, že význam mŕtveho dreva v jadrovej zóne má nezastupiteľný význam, ak ho odstránime urobíme vedomú chybu. Medzinárodný štandard nestanovuje požiadavku bezzásahovej zóny bezdôvodne. Požiadavka je podporená skúsenosťami z rôznych kútov Európy, odbornými štúdiami, vedeckými prácami, stanoviskami odborníkov. Preto otázka nestojí: či môžeme v jadrovej zóne národného parku odstrániť 1, 10 alebo 1000 stromov, ale ako vytvoriť čím kompaktnejšiu bezzásahovú jadrovú zónu. Samozrejme ak chceme mať národný park a nie CHKO.

Pomocná a kontrolná ruka medzinárodných inštitúcií

Všeobecnou filozofiou Svetového fondu na ochranu prírody WWF je predchádzať konfliktom, legislatívnej a súdnej dohre konfliktných strán a práve preto pro-aktívne pripravujú alternatívne riešenia. Vo svojej denno-dennej práci WWF systematicky naplňuje strategické ciele, ktoré vychádzajú z uznesení celosvetového kongresu národných parkov, ktorý organizuje IUCN v desaťročných intervaloch. Jednou z priorít dohodnutou na tom poslednom v roku 2003 je zvýšiť efektívnosť starostlivosti o chránené územia a napomôcť k tomu aby úžitky generované chránenými územiami z veľkej časti ostali v ich regiónoch a slúžili na podporu miestnej ekonomiky. S týmto cieľom WWF vytvorila niekoľko nástrojov no dosiahnutie uvedeného cieľa akým je napr. rýchle hodnotenie efektívnosti starostlivosti o chránené územie (aplikované na Slovensku v lete 2004) alebo Dar planéte Zem (Gift to the Earth) - ocenenie udeľované WWF za výnimočné ochranárske činy či už vládam, organizáciám alebo jednotlivcom.

Medzinárodný certifikačný systém PAN parky

Najmladším nástrojom v tejto skupine je ale medzinárodný certifikačný systém známy v Európe pod názvom PAN Parks (Protected Areas Network). Aj TANAP, medzinárodne veľmi známy park už viac ako rok poškuľuje po spolupráci s PAN Parks Foundation pretože je presvedčený, že tento nástroj by mohol pomôcť začať riešiť nielen ochranárske problémy ale predovšetkým generovanie benefitu pre podtatranské obce založeného nie na ťažbe lesa a masovej turistike ale na prístupe, ktorý nielen rešpektuje štandard národného parku ale aj podporí rozvoj miestnych regiónov.

To ale znamená predovšetkým spoločné definovanie vízie TANAPu a okolitých regiónov a vypracovanie regionálnej stratégie rozvoja nemasového, kontrolovaného a poznávacieho turizmu. V prípade, že sa to podarí PAN Parks Foundation ponúka pomoc miestnym drobným podnikateľom s marketingom, prepojenie na medzinárodnú marketingovú sieť a klientelu, ktorá vyhľadáva národné parky nie kvôli veľkým prepychovým hotelom ale najmä pre jedinečný zážitok, ktorý je možné zažiť len a len v národnom parku a nikde inde. PAN Parks Foundation ponúka pomoc pri vytváraní tzv. balíka služieb - PAN Parks turistický produkt, ktorý je predmetom ponuky pre klientelu vyhľadávajúcu práve takéto typy destinácií.

Z uvedených dôvodov je TANAP už viac ako rok v úzkom kontakte s predstaviteľmi PAN Parks Foundation a systematicky sa pripravuje na vstup do medzinárodnej siete PAN Parks. Veterná smršť síce môže čiastočne posunúť dohodnuté termíny ale nie odhodlanie získať medzinárodný certifikát, nezávislý medzinárodný audit a medzinárodne marketingové prepojenie pre malých a stredných podnikateľov v oblasti nemasového cestovného ruchu v okolí TANAPu.

Komplexnosť systému PAN Parks

Základným kameňom systému PAN Parks je medzinárodný štandard, nezávislá verifikácia a to ako národného parku tak aj spôsobu rozvoja kontrolovaného nemasového turizmu. PAN Parks teda nie je len o prírode. Certifikačný systém je predovšetkým o tom ako transformovať prírodnú hodnotu certifikovaného parku do reči a hodnôt zrozumiteľných miestnym partnerom, podnikateľom v cestovnom ruchu, ekonómov. Trvaloudržateľný, rozumej kontrolovaný, nemasový turizmus, je totiž jediná aktivita ktorá je kompatibilná s medzinárodným štandardom národného parku. V súlade s týmto poslaním, a napriek tomu že turizmus najmä neregulovaný a masový je veľkou hrozbou pre mnohé národné parky v Európe, sa WWF odhodlala prijať túto výzvu a spolu s mnohými inými medzinárodnými ochranárskymi organizáciami a predstaviteľmi celého radu národných parkov v Európe rozpracovala medzinárodný IUCN štandard pre národné parky. Následne sformovala medzinárodný a verifikovateľný štandardu pre rozvoj kontrolovaného nemasového turizmu v okolí certifikovaného parku ako aj štandard pre kvalitu poskytovaných služieb certifikovanými partnermi. Každý princíp je ďalej rozpracovaný na kritériá a tie na indikátory. WWF tak vytvorila detailný medzinárodný štandard, ktorý je jednoznačný, transparentný a verifikovateľný nezávislými medzinárodnými verifikátormi.

Vznikol teda certifikovaný reťazec - certifikovaný park, certifikovaný spôsob rozvoj nemasového turizmu a certifikovaní partneri. Na konci reťazca je certifikovaný produkt - jedinečná skúsenosť, zážitok, poučenie a dobrý pocit, že aj ja obyčajný turista som svojou návštevou regiónu podporil certifikovaný park, región, miestnych podnikateľov a viem, že prevážna časť mojich spotrebovaných prostriedkov ostane v regióne parku a nepocestuje niekde úplne inde.

Koncept, ktorý ešte pred 3 rokmi bol len snom v hlavách niekoľkých nadšencov, dnes tvorí prvých 5 certifikovaných parkov v piatich krajinách Európy. Vzniklo tak jadro celoeurópskej siete elitných národných parkov s elitnými miestnymi partnermi a elitnými zážitkami. Milovníci prírody, rodiny s deťmi, aktívni turisti jednoducho široká škála turistov napríklad pri návšteve certifikovaného parku v Bulharsku zároveň dostane informácie o sieti certifikovaných parkoch v rôznych krajinách Európy a inšpiráciu na cieľ budúco-ročnej dovolenky. Certifikovaný reťazec dopĺňajú aj certifikovaný medzinárodní partneri - malí a strední podnikatelia v cestovnom ruchu, ktorí tam kde je zhoda v spolupráci s certifikovaným parkom a miestnymi certifikovanými partnermi posúvajú informáciu o jedinečných certifikovaných produktov k svojim klientom a tak napĺňajú kapacity miestnych certifikovaných partnerov.

Tam kde je to potrebné, kde napríklad správa certifikovaného parku spolu so svojimi partnermi definuje potrebu dobudovania infraštruktúry podporujúcej rozvoj nemasovej turisticky (bungalowy, chatky, kemping, informačné stredisko, apod.), partner PAN Parks Foundation, nezávislá ale úzko spolupracujúca spoločnosť s ručením obmedzením zabezpečí investorov rešpektujúcich požiadavky a očakávania certifikovaného parku a jeho miestnych partnerov. Prvé zariadenie takého druhu bolo otvorené v septembri 2004 pri prvom certifikovanom PAN Parku Fulufjallet v strednom Švédsku, výstavba druhého sa začne na budúci rok pri Národnom parku Oulanka vo Fínsku.

Záver

Riešenie zložitej situácie v TANAPe nie je jednoduché. Ani nie tak z dôvodu veternej smršte ale najmä z dôvodu neriešenia hromadiacich sa problémov v uplynulých rokoch. Ohlásená verejná diskusia je kľúčovým krokom dobrým smerom, tým druhým je vytýčenie mantinelov pre diskusiu schválením zonácie TANAPu, ktorá rešpektuje medzinárodné štandardy a celý rad pripomienok miestnych partnerov. Bez úprimnej ochoty riešiť nahromadené problémy však TANAPu nepomôžu ani seberafinovanejšie projekty a marketingovo-ochranárske aktivity. Európa nečaká, ak sme pripravení vyskočíme na okolo idúci vlak a staneme sa vedúcou krajinou aj na poli ochrany nášho prírodného dedičstva prírodného dedičstva ak nie naskočia naň iní....

1. Blok:

Čo je to PAN Parks:

PAN Parks je prvý medzinárodný certifikačný systém národných parkov, kde nezávislí verifikátori preveria či predmetné chránené územie spĺňa medzinárodne akceptovateľný PAN Parks štandard

  • kvality manažmentu národných parkov
  • kvality rozvoja kontrolovaného nemasového turizmu v národných parkov a jeho okolí
  • kvality služieb poskytovaných miestnymi partnermi podnikajúcimi v oblasti kontrolovaného nemasového turizmu

Cieľom PAN Parks je:

  • vytvoriť Európsku sieť kvalitne manažovaných národných parkov
  • skvalitniť manažment národných parkov prostredníctvom kontrolovaného nemasového turizmu
  • poskytnúť spoľahlivé logo kvality garantujúce ochranu prírody, ktoré osloví všetkých obyvateľov Európy

PAN Parks je konkrétny nástroj na skvalitnenie ochrany prírody

Hlavná myšlienka je jednoduchá. Ide o "manželstvo" medzi ochranou prírody a kontrolovaným nemasovým turizmom v merítku celej Európy. Cieľom je vytvárať ekonomickú motiváciu pre ochranu prírody a vyžívať meniaci sa trend v turizme (smerom ku kontrolovanému a nemasovému turizmu opierajúceho sa o kvalitné zážitky v kvalitnej prírode). Ide vlastne o zmenu hrozieb ktoré prináša nekontrolovaný turizmus na príležitosti. Tieto ciele sú dosahované vytváraním partnerstiev medzi ochranárskymi organizáciami, národnými parkami, podnikateľmi v oblasti turizmu a cestovného ruchu, miestnymi komunitami a inými záujmový spoločenstvami na národnej a medzinárodnej úrovni.

PAN Parks je konkrétnou odpoveďou na rastúce požiadavky na prírodu orientovaného kontrolovaného a nemasového turizmu.

2. Blok:

Úžitky vyplývajúce z certifikácie PAN Parks

Verifikačný proces popri množstvu práce so sebou prináša celý rad výhod pre:

chránené územie:

  • nezávislý medzinárodný audit
  • medzinárodné uznanie
  • zmysluplné partnerstvá s miestnym obyvateľstvom, podnikateľmi
  • nástroj na kontrolu a monitoring vplyvu turizmu, apod.

miestne komunity:

  • spoluprácu so správou chráneného územia
  • podporu miestneho drobného podnikania
  • nové pracovné príležitosti
  • väčšia šanca na získanie podpory z vládnych a európskych zdrojov apod.

miestnych partnerov:

  • kontakty s európskymi podnikateľmi v oblasti kontrolovaného a nemasového turizmu
  • efektívny medzinárodný marketing
  • pomoc pri tvorbe turisticky atraktívnych produktov
  • dôkaz, že ich podnikateľské aktivity spĺňajú medzinárodné environmentálne štandardy, apod.

3. Blok:

Európska sieť PAN Parks

Sieť certifikovaných chránených území - PAN Parkov rastie pomaly ale pravidelne. Dohodnutý medzinárodný štandard nie je jednoduché dosiahnuť ale v každom prípade to stojí za to. V roku 2004 sieť tvorilo 5 certifikovaných parkov:

  • Národný park Fulufjalelt, Švédsko
  • Národný Park Oulanka, Fínsko
  • Národný park Bieszczady, Poľsko
  • Národný Park Centrálny Balkán, Bulharsko
  • Národný Park Retezat, Rumunsko

V roku 2005 sa na certifikáciu pripravujú 3 nové parky: Rila NP, Bulharsko, Paanajarvi NP, Rusko a Majella NP, Taliansko. Okrem toho v Národnom parku Fulufjallet je už 16 certifikovaných miestnych PAN Parks partnerov, v roku 2005 sa očakáva, že prví PAN Parks parteri budú certifikovaní v NP Oulanka, NP Bieszczady a NP Centrálny Balkán.

Na jeseň 2004 bol ocertifikovaný prvý zahraničný biznis partner, holandská spoločnosť podnikajúca v oblasti kontrolovaného a nemasového turizmu - SNP a v roku 2005 k nej pribudne spoločnosť Trailfinders a VCK.

4. Blok:

Skutočné príbehy:

Národný park Fulufjallet, Švédsko
Najmladší národný park Švédska dlhé roky zápasil s nevôľou miestnych obyvateľov, ktorí zablokovali jeho vyhlásenie. Až rozšírenie konceptu vzniku nového národného parku o ekonomicko-sociologickú štúdiu širšieho okolia a prihlásenie sa ku konceptu PAN Parks ako pilotné územie bolo tým zlomom, ktorý priniesol súhlas miestnych podnikateľov. Vznik nového parku bol ale aj kľúčom k finančne zaujímavým projektom financovaných či už zo Štokholmu alebo Bruselu. Fulufjallet sa tak stal prvým plne certifikovaným PAN Parkom, miestom, kde bolo úspešne certifikovaných prvých 16 miestnych PAN Parks partnerov, miestom kde sa začal úspešne predávať nový turistický produkt "6 dňový pobyt v NP Fulufjallet" zameraný na spoznávanie jedinečnosti tohoto parku a v neposlednom rade parkom, kde na jeseň 2004 bolo otvorená prvé PAN Parks Accommodation, "zelená" investícia do ubytovacieho zariadenia - štýlových chatiek, ktorého potreba bola identifikovaná správou národného parku a reprezentantmi miestnej samosprávy.

Národný park Bieszczady, Poľsko
Súčastný štandard starostlivosti o tento národný park nevyžadoval v dobe certifikácia žiadne výrazne nasadenie a zmeny. Existencia bezzásahovej zóny v zmysle platne poľskej legislatívy plne splnila požiadavky certifikačného štandardu. O čo to bolo jednoduchšie s vytvorením bezzásahovej zóny o to bolo zložitejšie splnenie štandardu vytvorenia stratégie kontrolovaného a nemasového turizmu pri zapojení miestnych partnerov a komunít v okolí. Dva roky usilovnej práce a v polovici roka 2005 sa očakáva naplnenie štandardu PAN Park aj v tejto oblasti a certifikácia prvých miestnych PAN Parks partnerov.

Národný Park Oulanka, Fínsko
Po dvoch rokoch vášnivých diskusií Národný park Oulanka takmer odstúpila od certifikácie. Požiadavka vytvoriť bezzásahovú zónu v prípade tohto parku znamenala medzi iným vylúčiť na časti jeho územia lov rýb a poľovanie na miestnu zver, čo sa zdalo vzhľadom na miestne silné tradície, najmä predstaviteľom národného parku ako nemožné. Vnútorná analýza kladov a záporov konceptu PAN Parks však nakoniec presvedčila nielen manažérov národného parku ale aj miestnych obyvateľov, ktorí nakoniec súhlasili s tvrdými podmienkami bezzásahovej zóny. Park bol nedávno úspešne certifikovaný a uchádza sa a "zelenú" investíciu PAN Parks Accommodation.

Národný Park Centrálny Balkán, Bulharsko
Strategické rozhodnutie v polovici deväťdesiatych rokov o vytvorení celonárodného systému chránených území spĺňajúcich medzinárodné štandardy podporené aj cez projekt americkej zahraničnej pomoci vyústil do skutočnosti,, že najmladší národný park v Bulharsku sa stal príkladom pre iné chránené územia túžiace stať sa PAN Parkom. Jasné a transparentné vyriešenie vnútorného konfliktu medzi novo vzniknutou správou národného parku a existujúcou správou štátnych lesov, na základe prezieravého rozhodnutia vlády ešte predtým ako konflikty prerástli do situácie, že by ich museli riešiť cez média otvoril bránu na hladkú a bezproblémovú certifikáciu.

Národný Park Retezat, Rumunsko
Systematická príprava splniť medzinárodný štandard národného parku a podpora Svetovej banky pri financovaní vytvorenia modelového národného parku pre Rumunsko výrazne uľahčila certifikačný proces. Napriek tomu vytvorenie bezzásahovej zóny bolo tvrdým orieškom. Výsledkom dvoch rokoch rokovaní s miestnymi komunitami bol nakoniec súhlas so zastavením pastvy na časti územia a tým splnenie podmienky vytvorenia reprezentatívnej bezzásahovej zóny a úspešnej verifikácie.

Napísal:
Vlado Vančura
PAN Parks Foundation
0907 816 067