- V zmysle Zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny, par. 19. je ochrana prírody v národnom parku nadradená nad ostatné činnosti človeka. Táto priorita je vedeckou a ochranárskou verejnosťou požadovaná nie subjektívne či samoúčelne, ale ako existenčná podmienka pre zabezpečenie prirodzeného pôsobenia biologicko - ekologických mechanizmov, ktoré udržiavajú prírodné procesy na danom území, konkrétne v tomto prípade, na území Tanapu. Jedine tieto procesy vytvárajú prostredie, ktoré v stredoeurópskom regióne má charakter posledných prirodzených refúgií pre biotu a ktoré vysoko oceňuje odborná aj laická verejnosť. Akékoľvek snahy znižovať prioritu ochrany prírody má za následok narušenie týchto mechanizmov na územie s nižšou prírodnou hodnotou a nie hodnotou národného parku a tým, v konečnom dôsledku, aj degradáciu jeho rekreačného potenciálu.
- Lesný ekosystém je bohato štrukturovaný navzájom veľmi komplikovane previazaný systém s tisícami organizmov, v ktorom lesný porast (stromy), akokoľvek je jeho základnou súčasťou, je len vlastne niekoľko druhov z celého súboru druhov. Stromy boli vo víchrici zasiahnuté, no neprestal existovať lesný ekosystém a teda absolútne nevznikol dôvod znižovania stupňa ochrany prírody. Zásah do jednej z častí lesného ekosystému - stromov, bol zapríčinený viacerými faktormi. Tieto faktory tu pôsobili a budú pôsobiť aj v budúcnosti. Z pohľadu prírodných zákonov ich dôsledok - kalamita- je opakovane sa vyskytujúca prirodzená udalosť, ktorá je hybnou silou vývoja lesného ekosystému, les sa samoobnovou postupne mení v prales. Pokiaľ stromy spadnú v hospodárskom lese je prirodzené, že sa o obnovu postará človek. Na území s prioritou ochrany prírody by sa mala o obnovu postarať príroda. Ak napriek tomu rešpektujeme požiadavku hospodárskych orgánov, že podstatná časť drevnej hmoty sa z územia národného parku vyberie, je logické, že očakávame pochopenie zo strany týchto orgánov, aby sa aspoň v najcennejších častiach Tanapu obnova lesa riešila samoobnovou tak, aby vznikol prírodný les bez ľudských zásahov. Že je to dnes prirodzená požiadavka zo strany ochrany prírody dokazuje situácia z iných národných parkov Európy (Národný park Bavorský les, Tatrzanski park narodowy).
- Z hľadiska trofických vzťahov lesný ekosystém funguje ako detritný systém. V ňom okolo 90 i viac percent autotrofných organizmov je spotrebované heterovornými organizmami až po tom ako lístie, steblá, kmene a ďalšie časti rastlín odumrú, premenia sa a dostávajú sa do pôdy a vody. Takto mŕtve a popadané drevo má v produkcii lesného ekosystému obrovský význam. Okrem uvoľňovania živín, mŕtve drevo zadržiava tiež vodu na dotyku so zemou, je tu priaznivejšia mikroklíma (čo má význam najmä v suchých obdobiach roka) a toto všetko vytvára vhodné podmienky pre tamojšich rozkladačov (baktérie a huby) a detritovorov (živočíšnych konzumentov mŕtvej hmoty). V lesnej pôde mierneho pásma môže žiť veľké množstvo baktérií, húb a okolo tisíc živočíšnych druhov na meter štvorcový, pričom kvantitatívne zastúpenie niektorých skupín môže byť veľmi vysoké. Napríklad prvokov a hlístic tu môže byť okolo 10 miliónov jedincov, chvostoskokov a pôdnych roztočov okolo 100 000 a ďalších bezstavovcov okolo 50 000 jedincov. Odstránením drevnej hmoty dôjde nielen k rapídnej strate organických látok existenčne dôležitých pre život týchto skupín organizmov, ale pri manipulácii s ňou a vyťahovaní z plôch, dôjde k narušeniu štruktúry a porozity pôdy a tým aj k zničeniu vrstvy, kde tieto detritofágy žijú (a teda aj k ich zabitiu). V strednej Európy žije okolo 8. tisíc druhov chrobákov z nich asi 1 300 druhov žije v mŕtvom dreve (z tohto počtu tzv. drevokazný hmyz tvorí asi len 2%). Takto odstránením drevnej hmoty príde v prostredí národného parku k vedomému zabitiu vyše tisíc druhov len jednej živočíšnej skupiny - chrobákov, ale iste aj ďalších druhov bezstavovcov, stratia sa úkrytové a potravné plochy pre mnohé druhy stavovcov, resp. budú pri manipulácii s drevom vyrušované (hlucháne, jariabky).
- Na základe skúseností z Národného parku Bavorský les (Angst et al. 2000) môžme konštatovať, že plochy s nevyťaženým kalamitným drevom v porovnaní s plochami, na ktorých došlo k vyťaženiu, majú v prvých 5-10 rokoch vyššiu biodiverzitu a celkove je tu vyšší podiel lesných druhov rastlín a živočíchov. Napríklad plazy sa na nespracovanej kalamite radi zdržiavajú, majú tu dosť potravy a môžu sa slniť. Podobne takéto plochy majú väčší výskyt drobných cicavcov ako na spracovanej ploche. Z podobne zasiahnutých plôch v Schwyzer Nordalpenrand vo Švajčiarsku Glutz (2001) prizvukuje potrebu zachovania popadaných stromov pre vtáctvo. Spadnuté či zlomené stromy, koreňové koláče (disky), hromady konárov ponúkajú nielen ideálne prostredie pre vyklíčenie autochtónnych semien, ale sú veľmi priaznivé aj pre zahniezdenie niektorých druhov vtákov (napr. Troglodytes troglodytes, Prunella modularis). Dôležité sú aj solitéry či línie stromov, ktoré prežili silný víchor, na ktoré sú naviazané teritóriá niektorých druhov vtákov ako Columba palumbus, Regulus regulus, Sitta europaea, Fringilla coelebs. Tieto stromy majú signifikantne pozitívny efekt na celkovú biodiverzitu niekoľkých hektárov okolitých lesov. Aj po niekoľkých rokoch, osídľovanie starších sukcesných štádií lesa, ktorý bol ponechaný na samoobnovu, má vyššiu biodiverzitu vtákov ako v menežovaných lesoch podobného veku, v ktorých prevažuje rovnoveký porast bez krovinnej a slabo vyvinutej bylinnej etáže. Mnohé druhy vtákov a cicavce, aj niektoré z tu vymenovaných, samozrejme využívajú jednotlivé časti vegetácie ako svoju potravu, no zároveň sú vážnymi činiteľmi pri jej obnove a udržovaní v ekosystéme. U nás to svojimi dlhoročnými výskumami dokázal už pre vyše 50 rokmi významný lesnícký ekológ F. J. Turček. Tak napr. podľa neho v našich podmienkach živočíchy (najmä vtáky) urýchlili rozšírenie buka až tisícnásobne. Prenikanie buka do vegetačného stupňa smreka a premiešávanie s ním, pripisuje činnosti sojek, ale aj veveríc, myší, brhlíkov a sýkoriek. Podľa neho, na území Tanapu jedine orešnica udržuje limbu cez celé storočia na jej stanovištiach a rozširuje ju proti svahu. Podobne, pre rozširovanie drevín, ale aj dynamiku pôdy majú aj cicavce veľký význam. Napríklad, viaceré druhy hlodavcov sa podieľa na rozširovaní klíčiacich výtrusov mykorrhiznych húb, baktérií, viažucich vzdušný dusík a kvasiniek, všetko organizmov zabezpečujúcich zdravý vývoj lesa.
- Podľa nás, hlavný problém ako sa vysporiadať s kalamitou a obnoviť les v Tanape je v myslení zainteresovaných. Ak sa naň dívame čiste z krátkodobého a len hospodárskeho hľadiska, je zdôvodniteľné vyťaženie (odstránenie) kalamity. Naše rozhodovanie by však malo byť motivované zásadou, že sa realizujeme v lese rastúcom v národnom parku a nie v hospodárskom lese a postoj by mal mať systémový charakter. Na základe zahraničných, ale aj našich ekologických vedomostí, podopretých aj legislatívnymi normami platiacimi v národných parkoch, by obnova lesa v Tanape, aspoň v jeho najcennejších územiach (spadajúcich pod NPR či pod plánovanú zónu A), mala byť ponechaná na samoobnovu. Les by rástol prirodzeným spôsobom a zároveň by poskytol dnes už ojedinelé a mimoriadne cenné možnosti štúdia fungovania takéhoto ekosystému pre generácie lesníkov, ekológov a ochrancov prírody. Pre návštevníkov - rekreantov by poskytol možnosti vidieť ako funguje v podmienkach strednej Európy pôvodný prales a z ich návštev by pre hostiteľov prinášal ekonomické zisky. Funkcia poslania národného parku či jeho najcennejších častí - národných prírodných rezervácií pre človeka - by bola splnená, v podstate bez akýchkoľvek ekonomických vkladov.
Doc. dr. Ludovit Kocian, CSc
Katedra zoologie PriF UK
Mlynska dolina B-1
842 15 Bratislava
