Zoltán Demján - horolezec, manažér
Tatry sú najmenšími veľhorami na svete a pre mňa sú určite tými najkrajšími. Tatry boli miestom, kde som získaval prvé nesmelé skúsenosti v horolezectve, boli miestom kam som sa dychtivo vracal po dlhodobých pobytoch vo svetových veľhorách a sú dnes miestom, kam sa veľmi rád vraciam jednak sentimentálne spomínať na "zlaté časy mladosti", ale najmä načerpať
energiu. Vrchy zaberajú v mojom živote mimoriadne miesto lebo majú v sebe naakumulovanú zázračnú silu prírody. Pri pobyte v horách dokážem túto životodarnú energiu do seba nasať, ktorá mi potom pomáha prežiť v turbulentnom svete v ktorom žijeme. Som hlboko presvedčený, že tieto oázy pokoja a zázračnej sily prírody budú stále vzácnejším miestom v našom živote, lebo ich neustále ubúda. Preto je bezpodmienečne nutné, aby sme sa k nim správali mimoriadne zodpovedne a s láskou. Horolezectvo ma mnohému naučilo, ale to najcennejšie nebolo prekonávanie prekážok, ale intímny vzťah k prírode. Tatry boli sú a budú pre mňa tým najcennejším čo na Slovensku máme.
Pavol Barabáš - dokumentarista a filmár
To chodenie po horách je vlastne dialógom človeka a prírody. A hlavnou témou je poznanie seba. Sú rozličné odpovede
na otázky, ktoré nám pri výstupe hory kladú. Prečo? Nemôžeš nájsť vyčerpávajúcu odpoveď. Vždy ostáva kdesi na okraji čosi nedopovedané... Obsahom tejto odpovede je len jedno slovo - mystérium. Mystérium strhujúce a vzbudzujúce rešpekt, ale zároveň príjemné ako kvapky rannej rosy na kosodrevine i hrozné ako blesky v hmle kdesi na vrchole. Vlastne vtedy, keď na otázku, prečo chodíš do hôr, nevieš nájsť v sebe odpoveď, je jasné, že hľadáš. A to hľadanie je už nájdením.
