Libor Ambrozek - český minister životného prostredia na Slovensku
[20-12-2005] Minister životného prostredia SR László Miklós sa dňa 13.decembra 2005 na pôde Ministerstva životného prostredia SR poďakoval svojmu českému partnerovi Liborovi Ambrozkovi, ministrovi životného prostredia ČR za pomoc a podporu pri obnove kalamitou postihnutých Vysokých Tatier. Česká republika darovala našim veľhorám približne 30 miliónov Sk. Českí odborníci zároveň predstavili štúdiu, ktorá hodnotí stav tatranských ekosystémov po veternej kalamite a navrhuje ako by sa mali obnoviť zničené oblasti. Libor Ambrozek, český minister životného prostredia podporuje zámer László Miklósa, aby sa nejcennejšie časti tatranskej prírody ponechali na prirodzený vývoj.
Hoge Kempen - otvorenie prvého národného parku v Belgicku
[19-12-2005] 23. marca 2006 bude otvorený pre verejnosť prvý národný park v Belgicku Hoge Kempen. Nachádza sa vo Flámsku asi hodinu cesty autom z Bruselu v prosperujúcej a husto osídlenej oblasti. Jeho otvorenie bude udalosťou veľkého významu a dôležitosti pre každého kto má záujem o prírodu. Pri príležitosti otvorenia tohto národného parku bude vytvorený pamätník, ktorý zviditeľní prepojenie medzi národnými parkami vo svete a posilní dôležitosť a význam ochrany
prírody. Pamätník bude vybudovaný z kameňov z národných parkov z celého sveta a bude gestom politikom, priemyselnému svetu, stakeholdrom, médiám a ďalším.
Autori myšlienky vytvorenia pamätníka zvolili za základný stavebný materiál práve kamene, pretože celý svet je z nich vytvorený a kamene rôznych veľkostí sú viditeľné a dajú sa ľahko nájsť vo väčšine národných parkov. Naviac pôda národného parku Hoge Kempen je charakteristická kameňmi a štrkom uloženým riekou Maas počas poslednej doby ľadovej. Toto je tiež dôvod prečo logo národného parku znázorňuje stopu živočícha vytvorenú z kameňov. Veríme, že idea spojenia prírody do celosvetovej siete blízko politického centra Európy bude mocná.
Na poslednej európskej prírodnej konferencii v Holandsku v Apeldoorne v septembri 2005, niekoľko európskych organizácií ochrany prírody vytvorilo vyhlásenie s názvom Apeldoornská výzva Kľúčovým slovom tejto výzvy je konektivita (prepojenie) a toto je tiež jeden z príkladov ako pomôcť preniesť teóriu do praxe. Správa Tatranského národného parku sa tiež zapojila do tejto výzvy a naznačila symbolicky prepojenie národných parkov na celom svete zaslaním dvoch kameňov z Tatranského národného parku. Dve reprezentatívne horniny Tatier s hmotnosťou pol kilogramu - vápenec ako typická usadená hornina a žula tvoriaca jadro Tatier (v rukách riaditeľa Tomáša Vančuru) vrátane krátkeho opisu národného parku a loga budú môcť zhliadnuť všetci návštevníci národného parku Hoge Kempen.
Hodnotenie funkcií a funkčnej ujmy
[13-12-2005] Hodnotenie funkcií a funkcnej ujmy lesných ekosystémov TANAPu v dôsledku veternej kalamity (2004), etapa I. Tichá a Kôprová dolina. Kolektív pracovníkov Mendelovej poľnohospodárskej a lesníckej univerzity v Brne pod vedením prof. I. Vyskota spracovával projekt "Hodnotenie funkcií a funkčnej ujmy lesných ekosystémov TANAPu v dôsledku veternej kalamity (2004), etapa I. Tichá a Kôprová dolina". Dňa 13.12.2005 sa v budove MŽP SR v Bratislave bude konať slávnostné odovzdanie výsledkov tohto projektu za osobnej účasti ministra životného prostredia SR László Miklósa a ministra životného prostredia ČR Libora Ambrozeka. Tatranský národný park bude na stretnutí reprezentovať riaditeľ Správy TANAPu Tomáš Vančura.
Ústav tvorby a ochrany krajiny Lesníckej a drevárskej fakulty Mendelovej zemědelské a lesnické univerzity v Brne dokončil správu z I. etapy hodnotenia stavu celospoločenských funkcií lesov v dôsledku kalamity a vzniknutej ujmy metódou ekosystémovej kvantifikácie prof. Vyskota. Metóda hodnotí bioprodukčnú, ekologicko-stabilizačnú, hydricko-vodohospodársku, edaficko-pôdoochrannú, sociálno-rekreačnú a zdravotno-hygienickú funkciu lesných ekosystémov. Dielo je vypracované na základe medzinárodnej dohody ministerstiev životného prostredia ČR a SR kolektívom pracovníkov vyššie uvedeného ústavu.
V prvej etape boli hodnotené lokality s najvyšším stupňom ochrany - Tichá a Kôprová dolina, v ďalších etapách budú zhodnotené modelové územia Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec, Vyšné Hágy a Mokriny. Na základe funkčných potenciálov bol porovnávaný stav diferencovanej funkčnej účinnosti ekosystémových typov pred kalamitou s ich funkčnou účinnosťou po kalamite podľa stupňov poškodenia. Kvantifikácia funkčnej ujmy lesných ekosystémov detekuje dopady na krajinné prostredie a optimalizáciu jeho revitalizácie a celospoločenského využitia.
Správa konštatuje, že pôvodný stav porastov vykazoval hodnoty reálnych efektov prevažne nad 60% reálneho potenciálu funkcií lesa. V dôsledku veternej kalmity poklesla hodnota reálneho efektu teda aktuálna účinnosť lesných porastov v Tichej a Kôprovej doline do pásma 10 až 50 % pričom minimálne hodnoty sa koncentrujú u silne poškodených porastov. Rozdiely hodnôt reálnych efektov lesných porastov pred a po kalamite umožňujú v rámci použitej metodiky finančné vyjadrenie vzniknutej finančnej ujmy. Z dosiaľ spracovaných hodnotení ujmy v obdobných podmienkach horských lesov vyplýva, že predpokladaná výška ujmy na funkciách lesných ekosystémov v dôsledku mimoriadnej klimatickej epizódy v kalamitne postihnutom území Tichej a Kôprovej doliny sa pohybuje okolo 485 mil. Sk.
Rozhodujúce ale je, že veterné extrémy tohto typu majú opakujúci sa charakter. Súčasné smrekové monokultúry v Tatrách sú nepôvodné a najmä vďaka prevažne homogénnej zjednodušenej štruktúre majú znížený stabilizačný charakter. Po analýze možno konštatovať, že vetru lepšie odolali prímesové dreviny (smrekovec, limba, listnáče) zatiaľčo smrekové porasty boli deštruované. Je preto nutné využiť súčasné lesohospodárske a ekologické poznatky o mechanickej a ekologickej stabilite lesných porastov ku zmenám v hospodárení, vedúcich k zvýšenej stabilite lesných porastov proti potenciálnemu ohrozeniu.
Karpatská konvencia - informačné stretnutie
Dňa 23.11.2005 sa v Košiciach uskutočnilo informačné stretnutie o Karpatskej konvencii. Na stretnutí boli účastníci oboznámení s obsahom Karpatskej konvencie, stavom implementácie Karpatskej konvencie v SR a v iných karpatských krajinách, odznela aj charakteristika projektu ANPED (severná aliancia pre trvalú udržateľnosť) zameraného na Karpatskú konvenciu a možné aspekty využitia Karpatskej konvencie v SR. Na záver prítomní zhodnotili možnosti využitia Karpatskej konvencie pri ochrane prírody a trvalo udržateľnom rozvoji karpatských regiónov (lesné a vodné hospodárstvo, rozvoj vidieckej turistiky, ekologické poľnohospodárstvo, zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva).
Rámcová Konvencia pre ochranu a trvalo udržateľný rozvoj Karpát bola prijatá karpatskými krajinami na konferencii ministrov "Životné prostredie v Európe" v máji 2003 v Kyjeve. Konvenciu podpísalo 7 krajín (Poľsko, Slovensko, Česká republika, Ukrajina, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Čierna Hora) a obsahuje 24 článkov. Tie sa dotýkajú okrem všeobecných cieľov a princípov aj princípom integrovanej starostlivosti o pôdny fond, zachovaniu a trvalo udržateľnému využívaniu biologickej a krajinnej diverzity, územnému plánovaniu, trvalo udržateľnému a integrovanému manažmentu povodí, poľnohospodárstvu a lesnému hospodárstvu, doprave a infraštruktúre, turistickému ruchu, priemyslu a energetike, kultúrnemu dedičstvu a tradíciám, informačnému systému stavu životného prostredia, monitoringu a systému včasného varovania, zvyšovaniu povedomia, vzdelávaniu a účasti verejnosti. Dohovor ratifikovali zatiaľ tri krajiny. Slovenská republika podpísala dokument 22.5.2003 a ratifikovala ho 3.3.2004. Nadobudnutie platnosti sa očakáva v prvom polroku 2006 kedy by mala uložiť štvrtú listinu potvrdzujúcu ratifikáciu, schválenie a prijatie ďalšia signatárska krajina.
Konvencia usiluje o komplexný prístup a spoluprácu pri ochrane a trvalo udržateľnom využívaní Karpát. Je navrhnutá ako inovatívny nástroj, ktorý ma zabezpečovať a podporovať tvralo udržateľný rozvoj tohto jedinečného regiónu a jeho živej prírody. Konvencia usiluje o podporu kvality života a posilnenie miestnej ekonomiky a komunít. Za cieľ si kladie aj ochranu a obnovu jedinečných, vzácnych a typických prírodných komplexov a objektov rekreačného a iného významu nachádzajúcich sa v srdci Európy, ochraňovať ich pred negatívnymi ľudskými vplyvmi prostredníctvom podpory alebo spoločnej politiky trvalo udržateľného rozvoja regiónu. Karpatská konvencia nadväzuje na skúsenosti získané v rámci Dohovoru o ochrane Álp (Alpská konvencia) v Salzburgu z roku 1991. Alpská konvencia predstavuje úspešný model ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja horských regiónov a poskytuje spoľahlivý základ nových partnerských iniciatív a ďalšieho posilňovania spolupráce medzi alpskými štátmi. Karpaty s celkovou rozlohou 204.700 km2 sú zaradené v zozname výnimočných ekoregiónov sveta "Global 200", žije v nich približne 16-18 miliónov pričom 16% územia je pod nejakou formou ochrany. Práve vďaka medzinárodnej iniciatíve karpatského ekoregiónu založenej Dunajsko-karpatským programom WWF v roku 1999, ktorej cieľom je prispieť k ochrane výnimočnej a svetovo významnej biodiverzity Karpát, sa podarilo zorganizovať summit na najvyšej úrovni ktorý vyvrcholil podpisom Karpatskej deklarácie.
Vernisáž výstavy "Minulosť a súčasnosť Tatier"
Dňa 22.11.2005 sa v priestoroch múzea Samuela Tešedíka v maďarskom Szarvasi uskutoční vernisáž výstavy "Minulosť a súčasnosť Tatier". Slávnostné otvorenie výstavy vrátane prezentácie Tatier sa uskutočnilo začiatkom januára 2005 v hlavnom meste Maďarska. Putovná výstava, ktorá už bola umiestnená v národných parkoch Dunaj-Ipeľ, Bükk, Aggtelek a Hortobágy teraz prichádza do národného parku Köröš-Maroš. Výstava vrátane dvojjazyčného sprievodcu pripravená pracovníkmi Správy TANAPu pod záštitou MŽP SR informuje o prírode Tatier, ktorú najvýraznejšie ovplyvnili 4 obdobia (1850-1918 rozvoj turistického ruchu a liečebných zariadení; 1919-1948 rozvoj hoteliérstva, sanatórií, kúpeľníctva a turizmu; 1949-2003 založenie Tatranského národného parku, rozvoj rekreačných a športových areálov; 19.11.2004 najväčšia víchrica v histórii Tatier, ktorá vyvrátila a polámala 2,5 milióna m3 stromov na ploche 12.000 hektárov od Podbanského po Tatranskú Kotlinu). Autorom výstavy a scenára je Prof. Ivan Vološčuk, výtvarné stvárnenie zabezpečila Martina Proháczková a maďarský preklad Šarlota Vološčuková. Výstava prináša informáciu o väčších ale aj každoročne sa opakujúcich menších víchriciach v Tatrách a pripravovaných projektoch obnovy lesov v Tatrách. Odkazom výstavy je povinnosť naďalej chrániť, zachovať a zveľaďovať prírodné dedičstvo Tatier.
Medzinárodná konferencia Vysoké Tatry 2005
[05-12-2005] Dňa 19.11.2005 presne rok od veternej kalamity sa v Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici na území mesta Vysoké Tatry uskutočnila medzinárodná konferencia "Vysoké Tatry 2005" organizovaná pod záštitou predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu.
Konferencia prebiehala v troch blokoch. V prvom bloku zhodnotili situáciu vo Vysokých Tatrách rok po kalamite predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda, tajomník vládneho výboru SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier Ivan Štefanec, minister životného prostredia SR László Miklós, minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon, primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš a prednosta Obvodného úradu v Poprade Milan Baran. V rámci druhého bloku prebiehala panelová diskusia k prezentácii víťaznej štúdie udržateľného rozvoja Vysoké Tatry. Tretí popoludňajší blok sa zameriaval na praktické vplyvy na tvralo udržateľný rozvoj Vysokých Tatier a v rámci neho vystúpili nielen slovenskí ale aj zahraniční odborníci - zástupcovia ŠL TANAPu a Správy TANAPu ako aj mimovládnej organizácie Ľudia a voda, národného parku Kahajogla z USA, Krkonošského národného parku z ČR ako aj predstavitelia mimovládnych organizácií pre ochranu prírody a trvalo udržateľný rozvoj z USA a Národného zväzu horských miest, obcí, spoločenstiev a organizácií z Talianska. Sprievodnými aktivitami konferencie bola premiéra filmu Pavla Barabáša Tatranské premeny a výstava fotografií Milana Kapustu. Ako konštatoval tajomník vládneho výboru, práve diskusia o budúcnosti Vysokých Tatier na tejto konferencii by mala napomôcť k tomu, aby Vysoké Tatry boli nielen skvelým miestom pre život, ale aj aby sme tento jedinečný kus prírody ochránili pre ďalšie generácie.
Sprznený Gerlachovský štít
[03-12-2005] Najvyšší štít v Tatrách, ktorý je zároveň aj najvyšším miestom Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít so svojou nadmorskou výškou 2655 m.n.m. bol vystavený grafickému ataku. Nepríjemným prekvapením pre horských vodcov ako aj strážcov Správy TANAPu v polovici októbra tohto roku bolo zistenie, že po skalách boli modrou farbou namaľované mená, zvyšky farby boli vyliate na východnej stene Gerlachu a na vrcholovom kríži bola dokonca pribitá tabuľka s menami a pozdravmi "dobyvateľov" tohto majestátneho vrcholu. Žiaľ aj tento prípad je dôkazom smutnej skutočnosti, že do národného parku nechodia len slušní návštevníci ale aj vandali. Veríme, že podobné prípady sa v národnom parku už nikdy nezopakujú - sú negatívnou vizitkou vyspelosti a kultúrnej úrovne nášho národa.
16. stretnutie členov Asociácie strážcov chránených území Slovenska
[01-12-2005] V sobotu 12.11.2005 sa v Banskej Bystrici uskutočnilo v poradí už XVI. stretnutie členov Asociácie strážcov chránených území Slovenska (ASCHÚS). Na programe stretnutia bola správa o činnosti asociácie, finančná správa a správa revíznej komisie. Asociácia sa v poslednom období zasadila o zvýšenie počtu strážcov v chránených územiach Slovenska, štatút verejného činiteľa ako aj zlepšenie materiálno-technického vybavenia strážcov. V súčasnosti tvorí členskú základňu viac ako 50 strážcov. Na stretnutí boli stanovené nové strategické ciele ASCHÚS na roky 2006-2012 a návrh plánu aktivít na rok 2006 s finančným plánom. Asociácia plánuje v budúcom roku zlepšiť propagáciu svojej činnosti vydaním propagačnej skladačky, spravodaja ASCHÚS a web stránkou. Plánovaná je aj účasť na piatom celosvetovom kongrese IRF. Asociácia tiež prejednala návrh zmien štatútu, postoj k návrhu zákona o stráži prírody a jednomyseľne schválila
prijaté závery. Stretnutie sa uskutočnilo v súlade s akčným plánom asociácie a jeho súčasťou bolo aj zasadnutie spoločného výboru českej a slovenskej asociácie na ktorom bola zhodnotená doterajšia spolupráca a výmena informácií a stanovili sa nové ciele budúcej spolupráce.
ASCHÚS je dobrovoľným združením profesionálnych pracovníkov štátnej ochrany prírody a dobrovoľných členov stráže prírody. Spolupracuje s partnerskými organizáciami pôsobiacimi v oblasti praktickej ochrany prírody a krajiny a je riadnym členom Medzinárodnej federácie strážcov (International Ranger Federation) IRF. Asociácia vznikla v roku 1966, sídli v Spišskej Novej Vsi, má svoje stanovy, logo, orgány (výbor a revíznu komisiu) a funkcionárov. Poslaním asociácie je spájať terénných pracovníkov
ochrany prírody, umožniť ich stretávanie s výmenou informácií a skúseností, skvalitniť prácu svojich členov pri výkone povolania a sústavne prispievať k ich odbornému rastu, výchovnou a osvetovou činnosťou vplývať na zlepšovanie ekologického povedomia obyvateľstva SR a realizovať projekty zamerané na ochranu prírody. Členom asociácie sa môže stať profesionálny pracovník štátnej ochrany prírody a dobrovoľný člen stráže prírody.
Monitoring turistického ruchu v Tatrách
[15-11-2005] Vo vydavateľstve Tatrzańskiego Parku Narodowego v Zakopanom vyšla v týchto dňoch poľsko-slovenská publikácia s názvom Monitoring návštevnosti Tatier (Monitoring turistického ruchu v Tatrách). Publikácia je zhrnutím projektu monitoringu návštevnosti Tatier, ktorý bol zrealizovaný v dňoch 5. až 7.8.2004 ako jeden z pracovných námetov spoločnej komisie životného prostredia troch miest - Vysoké Tatry, Zakopané a Poprad za účasti množstva subjektov. Zo slovenskej strany sa ho zúčastnila Správa TANAPu, Štátne lesy TANAPu, mesto Vysoké Tatry, mesto Poprad, odbor dopravy Obvodného úradu v Poprade, Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, Železnice SR; na poľskej strane Tatrzański Park Narodowy, Tatrzańskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe, Polskie Towarzystwo Turystyczne a mesto Zakopané.
V jednotlivých kapitolách publikácia rozoberá metodiku a výsledky dopravného zaťaženia na území mesta Vysoké Tatry, metodiku a výsledky návštevnosti vysokohorského prostredia v slovenských a poľských Tatrách, cieľ, metodiku, výsledky, analýzu a závery prieskumnej ankety realizovanej na území TANAP a TPN a v záverečnom zhrnutí sa venuje aplikácii monitoringu pre potreby ochrany prírody v TANAPe ako aj základom monitoringu návštevnosti v TPN. Súčasťou publikácie je aj DVD nosič s kompletným textom brožúry vrátane príloh a krátkeho filmu o návštevníkoch Tatier. Brožúra má 93 strán a vďaka fondom EÚ vyšla v celkovom náklade 700 kusov v dvojjazyčnej mutácii.
Ako sa píše v predslove publikácie, Tatry nachádzajúce sa v blízkej vzdialenosti od veľkých aglomerácií, sa neustále tešia veľkému záujmu ľudí, hľadajúcich atraktívne miesta pre oddych, originálne okolie a silné dojmy. Model tatranskej turistiky sa v posledných desaťročiach menil v rytme spoločenských a politických zmien, uľahčení poskytovaných technickým rozvojom ako aj zmenou životného štýlu a úrovne občanov. V súčasnosti Tatry navštevujú ročne milióny ľudí. Národné parky na oboch stranách Tatier zhromažďujú už dlhodobo informácie o návštevnosti ich územia. Po pol storočí ich existencie vznikla nutnosť spoločnej realizácie monitoringu návštevnosti v rovnakom termíne a pri použití rovnakých metód.
Publikácia má uplatnenie vo viacerých oblastiach. V oblasti dopravy poukázala na skutočnosť, že ani Vysoké Tatry nie sú v súvislosti s celosvetovým trendom zvyšovania motorizácie s nepriaznivými dôsledkami na životné prostredie výnimkou. V oblasti návštevnosti vysokohorského prostredia poukázala na výraznú rozdielnosť návštevnosti a tým aj zaťaženia prírodného prostredia v jednotlivých lokalitách. Prieskum názorov návštevníkov vysokohorského prostredia TANAPu priniesol tiež množstvo poznatkov a námetov využiteľných v každodennej práci správ národných parkov. Najmä vzorka ľudí využívajúcich vysokohorské značkované chodníky (čo predstavuje v letnej sezóne takmer 20.000 ľudí denne!) je dôležitá pre ich lásku k horám a mala by byť spojnecom národného parku a slúžiť cieľom jeho ochrany. Aj orgány mestskej samosprávy si uvedomujú význam podobných prieskumov. Ich výsledky by mali byť usmerneniami, čo je potrebné vykonať, aby sa turistická návštevnosť mohla ďalej rozvíjať, nespôsobujúc škody tatranskej prírode a tak pomôcť hľadaniu rovnováhy medzi ochranou prírody a sprístupňovaním národného parku pre verejnosť podľa miery zaťaženia územia turistickým ruchom.
Carpathi 13 a 14
[14-11-2005] Asociácia karpatských národných parkov a biosférických rezervácií (ACANAP) so sídlom v Tatranskej Lomnici vydala v týchto dňoch dve čísla odborného časopisu Carpathi. Číslo 13 sa okrem iného venuje špeciálnym podmienkam diverzity karpatských prírodných lesov, pôdam v horských oblastiach východných Karpát, nominácii cezhraničných karpatských bučín do svetového prírodného dedičstva a výstave o minulosti a prítomnosti Tatier. Číslo 14 je špeciálne venované
kalamite v Tatrách - najmä misii IUCN, stanoviskám slovenských mimovládnych organizácií, slovenského národného komitéru programu UNESCO Človek a biosféra ako aj poznámkam niektorých zahraničných expertov. Obe čísla odborného časopisu Carpathi vyšli vďaka finančnej podpore Fondu Tatry nadácie Ekopolis vo Vydavateľstve Technickej univerzity vo Zvolene v náklade 150 kusov v anglickom jazyku. ACANAP vznikla ako nezisková, mimovládna organizácia v roku 1992. Združuje jednotlivcov a pracovníkov správ národných parkov a priateľov národných parkov a chránených území Karpatského regiónu na Slovensku, v Poľsku, v Čechách, na Ukrajine, v Maďarsku a v Rumunsku.
Spočítanie kamzíkov v Tatranskom národnom parku
[13-11-2005] Správa TANAPu sa v dňoch 27. až 28.10.2005 zúčastnila na pravidelnom jesennom spočítavaní - monitoringu populácie tatranského kamzíka
v Tatranskom národnom parku. Spočítanie sa uskutočnilo na oboch stranách Tatier v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAPu a Tatrzańskim Parkom Narodowym. Po sumarizácii výsledkov vykonaných tento týždeň možno konštatovať, že spoločne na oboch stranách Tatier bolo zaregistrovaných 486 kamzíkov, z toho 62 tohtoročných mláďat. V slovenskej časti národného parku to bolo 373 kamzíkov (z toho 46 mláďat). Z podrobnejších údajov získaných pri jesennom spočítaní je možné podrobnejšie analyzovať sexuálnu a vekovú skladbu čried. Napríklad v orografickom celku Západných Tatier od Brestovej po Kamenistú dolinu bolo pozorovaných celkovo 51 kamzíkov (z toho 5 mláďat, 8 nedospelých jedincov - tzv. háčikárov, 11 capov, 24 kôz, 3 jedince sa nepodarilo identifikovať). V tejto oblasti bolo najviac jedincov zaznamenaných v Račkovej (26) a Jaloveckej doline (18), naopak Bystrá, Žiarska a Kamenistá dolina vykazovali v čase monitoringu
najnižšiu početnosť (1-4). Na poľskej strane Tatier bolo zaregistrovaných celkovo 113 jedincov, z toho 16 mláďat. Najviac jedincov bolo zaznamenaných v ochrannom obvode Morskie Oko (44 jednicov), naopak v obvode Kuźnice to bol len 1 cap. Treba zdôrazniť kontrolnú funkciu dvojdňového spočítavania, pretože kvalitné údaje je možné zabezpečiť len vďaka celoročnému monitoringu a pozorovaniu najmä s ohľadom na zisťovanie zdravotného stavu, hodnotenie faktorov ovplyvňujúcich kamzíčie biotopy ako aj príčiny mortality a ich elimináciu počas celého roka.
Kritický pokles početnosti kamzíka vrchovského tatranského (okolo 200 jedincov) koncom 90. rokov minulého storočia bol spôsobený negatívnymi faktormi (prirodzenými, antropickými a antropogénnymi). Tento nepriaznivý stav odštartoval celú radu aktivít realizovaných v rámci Programu záchrany tatranského kamzíka na roky 2001- 2005 schváleného Ministerstvom životného prostredia SR. Význam a hodnota tatranských kamzíkov spočíva v tom, že pôvodne žijú na Slovensku len v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kritický pokles početnosti populácie sa podarilo zastaviť a možno sledovať jej postupný nárast. Pokiaľ v roku 2003 žilo v slovenskej a poľskej časti Tatranského národného parku 359 jedincov, v roku 2004 to bolo už 427 jedincov. Zlepšenie je najviac viditeľné v oblasti Belianskych Tatier. Z praktických opatrení realizovaných v rámci programu záchrany možno spomenúť intenzívnejšiu strážnu činnosť v teréne, revitalizáciu kamzíčich biotopov a udržiavanie zriadených kamzíčich solísk. Ďalšie aktivity boli priebežne realizované aj v oblasti dokumentácie a monitoringu (najmä zlepšenie evidencie v podobe zavedenia pasportov čried), výchovy, vzdelávania a spolupráce s verejnosťou (napr. zriadenie oficiálnej webovskej stránky projektu www.kamzik.sk), medzinárodnej spolupráce (zorganizovanie konferencie na tému ochrany kamzíka) ako aj expertíz a výskumu (napr. kontaminácia biotopov ťažkými kovmi). Súčasťou programu záchrany bola aj imobilizácia troch jedincov v spolupráci s pracovníkmi ZOO Bojnice v oblasti Západných Tatier. Založenie obojku s vysielačom v rámci telemetrického monitoringu s použitím prijímača a antény typu ATS R2000 prebieha už od roku 2003 a umožňuje z meraní posúdiť nielen domovský okrsok zvierat - vzdialenosť a rozdiel jedincov medzi zimným a letným stanovišťom ale aj dennú a nočnú aktivitu kamzíka a jej zmeny počas ročných období. Aj vďaka týmto opatreniam už dnes možno konštatovať, že cieľ programu záchrany, ktorým bola stabilizácia a následný nárast početnosti kamzíčej populácie na území TANAPu, sa podarilo vďaka spolupráci všetkých zainteresovaných subjektov naplniť.
Desať mesiacov po víchrici v Tatrách - fakty a dokumenty
[11-11-2005] V sérii monografických štúdií o národných parkoch (tentokrát už piatej v poradí) vyšla v týchto dňoch publikácia s názvom Desať mesiacov po víchrici v Tatrách - fakty a dokumenty. Ako sa píše v predhovore publikácie na príbehu vetrovej kalamity v lesoch TANAPu z 19.11.2004 je desivé najmä jedno slovo - rozvoj. Objavilo sa pár týždňov po víchrici a ihneď vyvolalo búrlivú diskusiu. Rozdelilo odbornú i laickú verejnosť na niekoľko skupín a podskupín. S plynutím času si málokto pamätá konkrétne fakty. V mysliach sa uchovajú skôr osobné dojmy a pocity, ktoré môžu prerásť do nostalgických spomienok. Spor o národný park nie je sporom ekonomickým, ale etickým. V súčasnom prevažujúcom trende idealizovania konzumnej spoločnosti tu ide o vzťah človeka a spoločnosti k hodnotám prírody. Zostavovatelia publikácie aj preto prinášajú časový sled vybraných písomných dokladov uplynulých desiatich mesiacov, v ktorých sa odzrkadľujú stanoviská rozličných skupín našej spoločnosti zainteresovaných po novembrovej víchrici na spore o Tatranský národný park. Sedem kapitôl obsahuje dokumenty štátnych orgánov, štátnych organizácií ochrany prírody, vedeckých organizácií a vedeckých pracovníkov, mimovládnych organizácií ochrany prírody, vyjadrenia odbornej verejnosti, informácie hovorcu Správy TANAPu a dokumenty o misi IUCN v TANAPe. Publikáciu vydala Štátna ochrana prírody SR - Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe vďaka finančnej podpore Iniciatívy Vráťme život Tatrám Združenia Vysoké Tatry v Tatranskej Lomnici. Na 295 stranách v náklade 400 kusov ju vydalo Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene.
Predchádzajúce vydania monografických štúdií o národných parkoch sa venovali nasledovným problémom:
- Príroda Pienin v premenách (kol. autorov 1997)
- 50. výročie uzákonenia TANAPu, 45. výročie Výskumnej stanice TANAPu a 5. výročie Biosférickej rezervácie Tatry (kol. autorov 1998)
- Geobiocenologický výskum prírodných lesných ekosystémov v chránených územiach Karpát (Ivan Vološčuk 2003)
- Horské oblasti národných parkov Slovenskej republiky (Rudolf Midriak 2003)
Spoločné zasadnutie Mestských zastupiteľstiev miest Vysoké Tatry, Poprad a Zakopané
[10-11-2005] Dňa 4.11.2005 sa v Grandhoteli Praha v Tatranskej Lomnici uskutočnilo v poradí už tretie spoločné zasadnutie Mestských zastupiteľstiev miest Vysoké Tatry, Poprad a Zakopané. Na programe zasadnutia po otvorení a výstúpení primátora mesta Vysoké Tatry Jána Mokoša, primátora mesta Zakopané Piotra Bąka a zástupcu primátora mesta Poprad bola informácia o činnosti troch komisií (komisia životného prostredia; komisia regionálneho rozvoja, miestnej demokracie a ľudských zdrojov; komisia územného rozvoja a infraštruktúry;) od posledného spoločného zasadnutia mestských zastupiteľstiev a plán činnosti komisií na rok 2006. Keďže druhé spoločné zasadnutie 19.11.2004 v Zakopanom bolo poznačené víchricou, nasledovala informácia o stave odstraňovania následkov veternej kalamity z 19.11.2004 na území mesta Vysoké Tatry. O Euroregióne Tatry po vstupe Slovenska a Poľska do Európskej únie informoval predseda Euroregiónu Tatry a viceprimátor mesta Liptovský Mikuláš Jozef Repaský. V samostatnom bode zasadnutia prezentoval Peter Chudý úspešný projekt spolupráce informačných kancelárií Vysokých Tatier, Popradu a Zakopaného s názvom Tatranská informačná sieť. Pred záverom zasadnutia v programe výstúpili hostia a v diskusii bol okrem iného prezentovaný aj víťazný návrh Štúdie trvalo udržateľného rozvoja Vysoké Tatry 2005 a projekt Rekonštrukcie a dostavby lyžiarskeho strediska Tatranská Lomnica.
Deklarácia o spolupráci troch miest bola prijatá 5.9.2003 na prvom slávnostnom spoločnom zastupiteľstve miest. Za dva roky sa úspešne zrealizovali mnohé projekty - napr. komisia životného prostredia riešila monitoring návštevnosti Tatier, analyzovala zásadné rozdiely medzi návštevnými poriadkami oboch národných parkov ako aj zimnú údržbu ciest a nakladanie s odpadmi. Pre nasledujúci rok si stanovila v spolupráci s ostatnými komisiami pripraviť vydanie spoločnej turistickej mapy pre celé Tatry. Cezhraničná spolupráca medzi miestnymi orgánmi z hľadiska procesu európskej integrácie a vytvárania dobrých susedských vzťahov prispieva predovšetkým k rozvoju cezhraničných spoločenských, hospodárskych a politických kontaktov na miestnej a regionálnej úrovni.
EuroMAB Austria 2005
[07-11-2005] V dňoch 25. až 30. októbra 2005 sa v dolnom Rakúsku (Hernstein) uskutočnilo stretnutie koordinátorov a manažérov biosférických
rezervácií (BR) v Európe. Stretnutie organizovala rakúska komisiou UNESCO a rakúsky národný komitét programu Človek a biosféra (MAB). Podujatia sa zúčastnilo takmer 100 účastníkov z 29 krajín, Slovensko bolo reprezentované BR Tatry.
Stretnutie sa venovalo viacerým problemovým okruhom, ktoré sú spojené s BR:
- meranie úspešnosti pri implementácii konceptu biosférických rezervácií,
- zosúľaďovanie viacerých kategórií chránených území vyhlásených v rámci biosférických rezervácií (Ramsarská lokalita, Natura 2000, Svetové dedičstvo,...),
- participácia a práca s verejnosťou v biosférických rezerváciách,
- biosférické rezervácie ako miesta pre výchovu a vzdelávanie k trvalo udržateľnému rozvoju,
- financovanie biosférických rezervácií,
- porovnanie starších biosférických rezervácií s novou generáciou biosférických rezervácií (so špeciálnym dôrazom na význam starších biosférických rezervácií pre dlhodobý výskum),
- partnerstvo a budovanie sietí medzi biosférickými rezerváciami,
- IPAM (Integrated Protected Area Management) ako nástroj pre integrovaný manažment chránených území.
V rámci podujatia sa uskutočnila exkurzia do najmladšej zo šiestich biosférických rezervácií v Rakúsku - BR Wienerwald.
Program UNESCO MAB Človek a biosféra (Man and the Biosphere) bol vyhlásený v roku 1970 na Generálnej konferencii UNESCO ako medzivládny program ekologickej spolupráce. Pre účely tohto výskumného programu boli v jednotlivých krajinách vybrané územia - biosférické rezervácie (BR) - ktoré majú plniť tri základné funkcie: ochrannú, rozvojovú a podpornú - logistickú. Prioritným cieľom je študovanie vzťahu medzi človekom a prírodou. Medzinárodnú sieť BR v súčasnosti tvorí 482 BR v 102 krajinách, pričom každý rok je vyhlásených ďalších 15 až 20 nových BR. Na území SR máme 4 BR, jednou z nich je aj bilaterálna slovensko-poľská BR Tatry zapísaná do medzinárodnej siete BR v roku 1993.
Foto z podujatia (J.Švajda).
Uzávery turistických chodníkov
V utorok 1. novembra 2005 sa začína obdobie sezónnych uzáverov turistických a náučných chodníkov na území Tatranského národného parku, ktoré potrvá až do 15. júna 2006. Uvedené obmedzenie sa podľa Návštevného poriadku Tatranského národného parku vzťahuje na väčšinu turistických chodníkov vo vysokohorskom prostredí národného parku (celkovo 37 úsekov) uzavretých z dôvodu ochrany tatranskej prírody ako aj z hľadiska bezpečnosti turistov. Jeden úsek vedúci
na Symbolický cintorín pod Ostrvou je uzatvorený až od 1. januára 2006. V praxi to znamená, že všetky značkované turistické chodníky vedúce k vysokohorským chatám sú prístupné, s výnimkou Chaty pod Rysmi ktorá nie je celoročne otvorená. Sezónne uzávery sa týkajú návštevníkov národného parku a vyplývajú z platnej Všeobecne záväznej vyhlášky Krajského úradu v Prešove č. 1/1999 o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku, ktorá upravuje podrobnosti o kultúrno-výchovnom využívaní národného parku. Kompletný zoznam sezónnych uzáverov je uvedený v prílohe č. 3 návštevného poriadku i na oficiálnej internetovej stránke Správy TANAPu www.tanap.org. Vyznačené sú priamo v teréne na normalizovaných tabuliach ako aj vo väčšine turistických máp.
Sezónne uzatvorenie vysokohorského prostredia od 1.11. do 30.6. (neskôr skrátené do 15.6.) bolo zavedené postupne v rokoch 1979-1981 vtedajšou Správou TANAPu vrátane zrušenia niektorých turistických chodníkov ako reakcia na neúnosnú návštevnosť TANAPu so všetkými negatívnymi dôsledkami. Poľská strana nepristúpila k uzatvoreniu Tatier ale dôsledne upozorňuje a informuje návštevníkov na možné ohrozenie zdravia a života pri pohybe na ich území. Nariadenie poľského TPN z roku 2004 týkajúce sa pohybu peších turistov, cykloturistov a lyžiarov na území národného parku uzatvára v čase od 1.12. do 31.5. tri úseky turistických chodníkov, kde správa národného parku chráni miesta prezimovania kamzíkov. Napriek diskusiám o potrebe uvedeného opatrenia, Správa TANAPu chápe sezónne uzávery ako účinný nástroj manažmentu návštevnosti v období najcitlivejšom pre prírodu. Pri novelizácii návštevného poriadku je pripravená logickejšie upraviť sezónne uzávery na základe výsostne odborne podložených argumentov ochrany prírody. Keďže národný park má okrem ochrany ekosystémov slúžiť aj ako potenciál pre vedeckú, rekreačnú a vzdelávaciu ponuku pre návštevníkov, nemal by sa bez opodstatnenia zatvárať pred ľuďmi. Z tohto pohľadu je oveľa väčším problémom vylúčenie hospodárskych aktivít akými sú napr. poľovníctvo alebo lesníctvo z najcennejších území národného parku.
Pracovníci Správy TANAPu s oprávneniami členov stráže prírody sú oprávnení kontrolovať dodržiavanie ustanovení návštevného poriadku aj počas sezónnych uzáverov a v prípade ich porušenia, môžu priestupky na úseku ochrany prírody a krajiny riešiť blokovou pokutou až do výšky 2000 Sk. Štátna ochrana prírody SR - Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Štrbe vyzýva návštevníkov, aby rešpektovali právo prírody na nevyhnutnú regeneráciu a odpočinok. Len tak môže potom budúcoročné otváranie letnej turistickej sezóny vo vysokohorskom prostredí národného parku tak ako každý rok, symbolizovať radosť a očakávanie turistov zo zážitkov prežitých v prírodnom prostredí na území Tatranského národného parku.
Strategická úloha a prínosy európskej konvergencie horských regiónov strednej a východnej Európy
V dňoch 27. a 28.októbra 2005 sa na Štrbskom Plese uskutoční konferencia na tému Strategická úloha a prínosy európskej konvergencie horských regiónov strednej a východnej Európy. Konferenciu organizuje Európske združenie poslancov samospráv v horských regiónoch (AEM) a jej úlohou je stretnutie volených zástupcov z horských oblastí zo starých a nových členských štátov Európskej únie. Stretnutia sa zúčastní 100-150 účastníkov, okrem iných aj predstavitelia ministerstiev, európskych, národných, regionálnych a miestnych organizácií a euroregiónov zameraných na horskú problematiku. Nové členské štáty EÚ (Slovensko, Česko, Slovinsko)participujú na tomto projekte z toho dôvodu, že horské oblasti tvoria vysoké percento územia ich štátov. Na Slovensku tvoria horské oblasti 60% územia a žije v nich
48% populácie, väčšina z nich sú zároveň chránenými územiami. Správu Tatranského národného parku bude preto na podujatí reprezentovať jej riaditeľ Tomáš Vančura.
Prvý deň konania konferencie je venovaný územnej spolupráci a trvalo udržateľnému vnútornému rozvoju horských oblastí strednej a východnej Európy. V rámci okrúhlych stolov budú prezentované skúsenosti horských oblastí západnej Európy, potreby a príležitosti pre územnú spoluprácu pre Sudety a Karpaty a skúsenosti s projektami spolupráce v horách na príklade 6 vybraných projektov v horských regiónoch Európy. Druhý deň konania konferencie je venovaný úlohe samospráv v európskej konvergencii horských území - najmä stratégiám pre trvalo udržateľný vnútorný rozvoj horských území, prezentácii legislatívnych a politických riešení, národných a regionálnych v prospech rozvoja horských území, ekonomickým a sociálnym nástrojom a správe pre trvalo udržateľný rozvoj horských území strednej a východnej Európy ako aj možnostiam európskej kohéznej politiky.
AEM vzniklo v roku 1991 ako iniciatíva výboru zjednocujúca horské oblasti v Európskom parlamente, francúzsku národnú asociáciu volených zástupcov horských regiónov (ANEM) a taliansku úniu horských obcí (UNCEM). Hlavným cieľom je najmä podpora politiky trvalo udržateľného rozvoja v európskych horských územiach. V súčasnosti združenie zastupuje 9 krajín (Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko,...). K hlavným aktivitám združenia patrí európska horská politika, draft európskej konvencie pre horské oblasti, alpská konvencia a medzinárodná spolupráca začínajúca medzinárodným rokom hôr 2002.
Aktuality
Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave podrobnejšie rozoberal víchricu z 19.11.2004 pomocou numerických modelov s vysokým rozlíšením. Záverečná správa SHMÚ informuje o výsledkoch numerickej simulácie víchrice z 19. novembra 2004, pri ktorej boli použité modely s vysokým horizontálnym rozlíšením. Porovnávali sa vplyvy hydrostatickej a nehydrostatickej dynamiky, rovnako aj metóda tzv. dynamickej adaptácie. Fyzikálna podstata javu, ktorý je považovaný za prípad bóry, bola skúmaná pomocou diagnostických parametrov ako je Froudovo číslo a pomocou vertikálnych rezov cez polia potenciálnej teploty a vertikálnej rýchlosti. Konštatuje sa, že víchrice tohto typu je možné predpovedať s numerickými modelmi pri rozlíšení 2,5 km s vyššou presnosťou ako pomocou súčasných operatívnych modelov. Ukázalo sa, že výpočtovo efektívne hydrostatické modely založené na dynamickej adaptácii môžu v podobných prípadoch postačovať pri predpovedaní extrémneho vetra, ktorý nie je spojený s konvekciou. Napriek tomu sú výsledky veľmi závislé od fyzikálnej parametrizácie v modeli (schéma turbulencie, parametrizácia účinkov orografie a pod.). Preto budúce verzie hydrostatických aj nehydrostatických numerických modelov budú odskúšané a testované aj s ohľadom na zachovanie schopností predpovedania extrémnych prípadov bóry.
Ďalším veľmi aktuálnym a zaujímavým námetom na výskum je štúdium zložiek ekosystému na požiariskách. Podobné výskumy z Európy poukazujú na zmeny fyzikálno-chemických vlastností pôdy, ktoré nastanú po požiari rovnako ako pri aplikácii drevného popola. To znamená pozitívne dôsledky - nárast hodnoty pH a zvýšenie obsahu vymeniteľných bázických katiónov podobne ako po aplikácii vápenato-draselných hnojív. Na strane druhej má požiar negatívne dôsledky na mikrobiálnu biomasu a ďalšie pôdne živočíchy (pokles celkovej aktivity a biomasy, zmeny v druhovej štruktúre, početnosti a pod.). Celkovo je pôdna fauna odolná a dokáže rýchlo obnoviť svoju činnosť aj v prípade nepredvídateľných rušivých vplyvov akými je aplikácia popola alebo požiar. Tenká humusová vrstva je hlavným nárazníkom proti fyzikálnym a chemickým zmenám.
Poznámky Dr. Olivera Rackhama ku kalamite v Tatrách
Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe hostila ešte v mesiaci jún 2005 v Tatrách v súvislosti s veternou kalamitou renomovaného botanika a odborníka v oblasti histórie lesov z univerzity v Cambridge Dr. Olivera Rackhama. Za jeho dlhoročnú prácu v oblasti ochrany prírody obdržal v roku 1998 rad britského impéria, v roku 2000 na univerzite v anglickom Essexe čestný doktorát a v roku 2002 bol zvolený za člena britskej akadémie. Jeho rozsiahla knižná tvorba obsahuje 12 publikácií v ktorých sa venuje histórii a využívaniu lesov a stromov v rôznych oblastiach Európy (poslednou známou je druhé vydanie publikácie "Ancient Woodland: its history, vegetation and uses in England"). Históriu lesov možno pokladať za odvetvie historickej ekológie, ktorá je kombináciou vedy a histórie. Vďaka jeho návšteve na Slovensku sme obdržali dve správy.
Prvá s názvom "Veľké víchrice v Anglicku a skúsenosti, z ktorých sa môžme poučiť" sa týka veľkých víchric v Anglicku (v rokoch 1987, 1990 a 2002) a vo Francúzsku (v roku 1999). Autor vo svojej správe rozoberá viaceré aspekty: okamžité, krátkodobé až dlhodobé vplyvy, reakcie ľudí na víchrice, rozdiely medzi vysadenými a prírodnými lesmi a poznatky pre národné parky. Autor tvrdí, že víchrice nie sú kalamity, sú to síce zriedkavé ale úplne normálne prírodné udalosti. Sú súčasťou normálnej dynamiky lesov a ekosystémy sú adaptované na obnovu z ich následkov. Vzniká otázka, či je zákonom prírody to, že stromy musia byť vždy iba stojace alebo je to konštrukcia ľudskej mysle? Pravidlom je, že ak viac ako 1/6 koreňového systému ostala v pôde, strom prežije. Nie je potrebné sa ponáhľať v reakciách na víchricu. Víchrice
sú všeobecne vynikajúce pre divokú prírodu. Vo väčšine prípadov predchádzali perióde rastúceho zatienenia, ktoré potláčalo veľa rastlín a znižovalo početnosť vtáctva. Dr. Rackham spomína ako 4 dni po veľkej víchrici v roku 1987 v Anglicku mu zazvonil telefón. "Dr. Rackham, som redaktor (známych anglických novín). Počul som o Vašich mimoriadnych znalostiach o stromoch. Radi by sme napísali článok o vplyvoch veľkej víchrice. Odpovedal som: Áno, hľadám ich. Nie, Dr. Rackham, nemôžme čakať na Vás, my potrebujeme článok hneď." Článok sa objavil, ale napísal ho niekto iný. Za 10 dní mala víchrica kompletne nesprávne vysvetlenie. "15 miliónov stromov bolo stratených", výplod, myslím si stále aj dnes po posledných informáciách. Spomína ako prvým opatrením bolo odstránenie všetkých stromov, ktoré sa pokladali za mŕtve. Bolo veľmi dôležité všetko drevo rýchlo vyťažiť, lebo špeciálna huba mohla napadnúť drevo a znížiť tak jeho hodnotu. Oveľa viac
stromov však bolo zničených pri ťažbe než pri víchrici, v podmienkach vlhkej zimy roku 1987 bola poškodená pôda a vegetácia. K otázke výsadby uvádza, že úspešná výsadba zničí takmer všetky prírodné a historické vlastnosti lesov. Jedno z hlavných ochranárskych opatrení v súčasnosti je odstraňovanie stromov umelo vysadených v pôvodných lesoch. Ak chceme pokladať ťažbu dreva za normálnu aktivitu, malo by to byť jasne formulované v manažmentovom pláne národného parku. Dôležité je tiež, aby platný manažmentový plán nebol zmenený len kvôli víchrici. Problémy súvisiace s víchricami v strednej Európe sú podľa neho spojené s dvoma špecifickými vlastnosťami smreku: zjavne je viac poškodzovaný víchricou než ostatné stromy a je náchylný na napadnutie podkôrnym hmyzom. Obáva sa, že smrek je prirodzene katastrofickou drevinou - víchrice a podkôrny hmyz sú normálnou súčasťou jeho života. Ak chceme mať prírodné lesy, musíme akceptovať
aj skutočnosť, že niektoré stromy budú horizontálne, niektoré budú horieť a iné zožerie podkôrny hmyz. Nebudeme ich mať na každom štvorcovom metri ale niektoré pôvodné porastové plochy sa môžu zmeniť na lúky. Toto je spôsob ako pracujú prírodné lesy, ak sa tieto veci nikdy neudejú, les nie je prírodným. Najlepšia rada akú nám môžu angličania v tejto súvislosti ponúknuť znie: "Vyvarujte sa chýb ktoré sme urobili my a neopakujte ich!"
Druhá správa s názvom "Víchrica vo Vysokých Tatrách 19.11.2004" sa špeciálne venuje Tatrám. Správa rozoberá charakter víchrice (vek a štruktúru stanovíšť, vplyv štruktúry lesa, vplyv druhov, silu víchrice, pôvod štruktúry stanovíšť, predchádzajúce víchrice), následky vetra (čo sa stalo zlomeným stromom, vegetácia, reakcie ľudí, podkôrny
hmyz). Autor zdôrazňuje, že niet pochýb o tom, že prevažná časť lesov postihnutých víchricou je súčasná, nie staršia ako jednu generáciu. Prehustenie porastov bolo predisponujúcim faktorom následkov víchrice. Na pokusných plochách východne od Vyšných Hágov zistil napr. štatisticky signifikantný rozdiel - 54% smrekovcov ale len 2% smrekov ostalo stáť. Signifikantný rozdiel zaznamenal tiež v prípade jedľe v blízkosti Kežmarksých Žľabov. Zo škôd na budovách usudzuje, že víchrica nemala výnimočnú silu, veľký rozsah škôd spôsobila skôr nestabilná štruktúra postihnutých lesov. Správa pokračuje hodnotením budúcnosti a vyvodzuje závery zoskupené do 18. bodov. V nich autor zdôrazňuje, že víchrica nebola kalamitou. Je to súčasť normálnych prírodných pochodov, hoci zhoršuje svojráznosť histórie určitej lokality. Správa národného parku by nemala posilňovať populárne negatívne tendencie (zdesenie, strach, smútok), ale mala by zdôrazniť najmä
pozitívne aspekty. Víchrica nám dáva možnosti zvrátiť nevhodné manažovanie krajiny. Predošlá situácia je výsledkom udalostí, ktoré by sa nemali opakovať. Akýkoľvek pokus obnoviť ju napr. veľkoplošnou výsadbou stromov by bol kontraproduktívny a viedol by k opakovaniu podobnej udalosti. Ťažba popadaných stromov podľa pozorovaní autora zničila viac stromov ako víchrica a zhoršila poškodenie. Autor konštatuje, že rozsah poškodenia by sa ešte stále dal znížiť lepším dozorom a menším zhonom pri výkone prác. Niektoré ťažobné procesy sa zdajú byť neracionálne, napr. odstraňovanie smrekovcov kvôli riziku premnoženia podkôrneho hmyzu alebo premiestňovanie nehorľavých veľkých kmeňov v rámci preventívnych protipožiarnych opatrení, zatiaľčo horľavé vetvy ostávajú v území. V národnom parku je podľa autora príliš veľa zalesnej plochy a za úvahu by stálo napr. na úkor 10% obnoviť historické lúky a pastviny ako estetické a hodnotné
habitaty zároveň. Medzi drevinami je príliš veľa smreku, hoci bude pravdepodobne vždy dominantnou drevinou, všetko úsilie by malo smerovať k zvýšeniu zastúpenia smrekovca, jedľe, brezy, jelše a vŕby. To by značne redukovalo nebezpečnú závislosť na druhoch, ktoré sú náchylné na víchrice a podkôrny hmyz. Zároveň by významne prispeli ku kráse Tatier a k ich hodnote ako habitatu. Národný park je veľmi chudobný na staré stromy, čo by malo byť urýchlene napravené, mali by byť zmapované a chránené v manažmentovom pláne. Národný park je tiež chudobný na mŕtve drevo. Staré stromy predstavujú ekologicky najdôležitejšie časti národného parku v týchto nadmorských výškach, sú tu však len tie, ktoré boli zasiahnuté počas predchádzajúcich víchric. Nápory víchric a podkôrneho hmyzu sú časťou prirodzenej ekológie smreka. Potrebné sú informácie o vplyvoch víchrice napr. v akom rozsahu stromy prežili víchricu, tieto plochy by mali ostať nedotknuté a pravidelne
sledované. Víchrica prinesie úžitok pre veľké cicavce - najmä pre vysokú zver, habitaty ktoré boli predtým zalesnené budú viac využívať najmä v stredných polohách ako potravnú základňu. Veľkou chybou by boli pokusy poponáhľať sa s obnovou víchricou zasiahnutého pásu zeme. Aj tieto časti majú svoju vlastnú ekologickú hodnotu, ak povedú k dočasne alebo stále otvoreným plochám, zvýšia len hodnotu národného parku. Národný park potrebuje stabilný dlhodobý manažmentový plán, nezávislý od politických vrtochov. Ten by mal tiež vyjasniť, že ciele moderného lesníctva a národného parku nie sú tie isté. Mal by definovať vzťahy medzi lesníctvom a národným parkom, mal by byť tiež legálne vymáhateľný oproti požiadavkám lesníkov, ak to bude nutné. To neznamená, že lesníctvo by malo byť zakázané, na niektorých miestach ho možno pokladať za tradičné využitie krajiny. Menežmentový plán musí uviesť, čo sa bude diať v prípade budúcej víchrice, požiaru alebo
premnoženia podkôrneho hmyzu. Potrebné je nerozhodnúť už dopredu, z čoho by mala prírodná krajina pozostávať, sú nastavené medzinárodné štandardy a treba vyvinúť úsilie aby sa Tatry prispôsobili tejto koncepcii.
Napriek tomu, že mnohí odborníci nemusia plne súhlasiť so závermi Dr. Olivera Rackhama (niekedy až provokujúcimi), predsa možno pokladať jeho správu za ďaľší odborný názor, ktorý môže napomôcť poskladať mozaiku víchricou poznačených Tatier.
Pracovné stretnutia s členmi stráže prírody
Štátna ochrana prírody SR Správa Tatranského národného parku v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny bezprostredne riadi a koordinuje na základe poverenia Krajského úradu životného prostredia v Prešove a v Žiline
činnosť celkovo 93 doborovoľných členov stráže prírody, ktorí majú obvod pôsobnosti na území v organizačnej pôsobnosti našej odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny (63 na území ZA kraja a 30 na území PO kraja).
Medzi povinnosti členov stráže prírody patrí okrem iného aj oznamovanie nedostatkov a udalostí zistených pri obhliadke a kontrole územia, predkladanie správy o plnení funkcie a zistených priestupkoch na úseku ochrany prírody a krajiny, výške uložených blokových pokút a spolupráci s políciou ako aj účasť na odborno-zdokonaľovacom školení. Treba zdôrazniť, že dobrovoľní členovia stráže prírody sú verejnými činiteľmi s rovnakými oprávneniami a povinnosťami ako profesionálni strážcovia a majú nezastupiteľnú úlohu pri plnení dozornej a kontrolnej činnosti na území národného parku.
Správa TANAPu v dňoch 19. a 21. októbra 2005 zorganizovala tri pracovné stretnutia (Habovka, Liptovský Mikuláš, Poprad), na ktorých členovia stráže prírody zhodnotili činnosť v uplynulej letnej sezóne na úseku kontroly a dodržiavania zákona o ochrane prírody a krajiny a návštevného poriadku v Tatranskom národnom parku (počet odslúžených služieb, spôsob riešenia priestupkov). Diskutovalo sa o problémových oblastiach pri výkone funkcie člena stráže prírody a pripravovanom zákone o Stráži prírody. Aktuálnymi boli aj otázky materiálneho a finančného zabezpečenia činnosti členov stráže prírody, jednotnosti v usmerňovaní ich činnosti, obnovy a doplňovania zoznamu členov vo vzťahu k regulácii jeho početnosti podľa náročnosti obvodov pôsobnosti, rozlohy, prírodných daností, poskytovanie potrebných pomôcok pre výkon funkcie a zabezpečenie rovnošaty. Členovia stráže prírody boli tiež oboznámení s novými usmerneniami a právnymi predpismi na úseku ochrany prírody a krajiny a požiadavkami ŠOP SR pri výkone ich funkcie v teréne na území národného parku v zimnej sezóne. Napriek neľahkej a dobrovoľnej práci členov stráže prírody je o členstvo stále veľký záujem a správa národného parku eviduje v súčasnosti približne 40 uchádzačov o členstvo v stráži prírody.
Aktuálne krádeže horca
Dňa 20.10.2005 bola Správa TANAPu v Tatranskej Štrbe upozornená, že na území národnej prírodnej rezervácie Furkotská dolina na území národného parku sa pohybuje osoba, ktorá vykopáva korene zákonom chránenej rastliny - horca bodkovaného. Po zalarmovaní hraničného oddelenia PZ na Štrbskom Plese a ochranného obvodu ŠL TANAPu bola osoba zaistená a predvedená na políciu. Predbežné vyčíslenie hodnoty zaistených koreňov tejto chránenej rastliny bolo stanovené sumou cca 100.000,- Sk. Prípad rieši OO PZ Vysoké Tatry v Starom Smokovci a podľa dotez riešených prípadov pravdepodobne policajný orgán začne v zmysle Trestného poriadku trestné stíhanie a vznesie voči páchateľovi obvinenie pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa Trestného zákona.
Horec sa používa v ľudovom liečiteľstve. V minulosti ho zbierali ako drogu do nápojov, takže sa miestami stáva veľmi vzácnym druhom. Horec bodkovaný rastie vo vysokohorskom stupni na kamenistých svetlinách a nivách, v kosodrevine a na alpínskych holiach. V súčasnosti patrí medzi vzácne rastliny a je neoddeliteľnou súčasťou tatranskej prírody. Spoločenská hodnota chránenej rastliny 1 exempláru horca bodkovaného je v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 stanovená na 800,- Sk.
Pracovníci ŠOP SR - Správy TANAP-u, v uplynulom období v spolupráci s políciou riešili už niekoľko prípadov nelegálneho zberu tejto rastliny. Vždy išlo o "zberačov", ktorí vykrádali lokality jeho prirodzeného výskytu doslova systematicky. Horec sa stáva "tovarom", ktorý sa dá veľmi výhodne speňažiť. Tatranské reštaurácie a hotely ho potom bežne ponúkajú vo svojom nápojovom lístku, ako veľmi obľúbený alkoholický nápoj. Nech je aj tento prípad mementom a varovaním pre páchateľov podobných trestných činov v Tatranskom národnom parku!!!
Je lykožrút len ďalšia zámienka pre ťažbu dreva tatranských rezerváciách?
V lesoch, ktorých cieľom je produkcia dreva sú intenzívne zásahy proti podkôrnemu hmyzu samozrejmosť. V záujme produkcie dôležitej suroviny musíme akceptovať určité poškodzovanie nášho životného prostredia, ktoré vzniká ťažbou dreva alebo používaním iných lesníckych opatrení. V minulosti sa kalamity lykožrúta smrekového skoro výlučne vyskytovali v umelo založených smrekových lesoch. Vplyvom zmien klímy a znečistenia ovzdušia sa v 90-tych rokoch začali tieto kalamity objavovať v prísnych prírodných rezerváciách a pomerne zachovalých prirodzených horských lesoch. Prirodzené lesy sa práve pomocou kalamít podkôrneho hmyzu adaptujú na zmeny prostredia. Staré stromy sú oslabené imisiami a rastom teplôt. Les sa na nepriaznivé podmienky adaptuje tým, že nechá lykožrúta odstrániť staré a oslabené stromy a umožní prirodzenú obnovu nového zdravého lesa. Odumretím starých stromov sa vytvorí priestor pre vyklíčenie a rast mladých stromčekov. Lykožrút smrekový neohrozuje mladé a zdravé smrekové porasty, na miestach kde smrek prirodzene patrí.
V médiách sa objavila séria správ o ďalšom úsilí pracovníkov Štátnych lesov TANAP-u o ťažbu dreva v prísnych rezerváciách Tatier, v oblasti Tatranskej Javoriny.
Ťažbu dreva zdôvodňujú ohrozením porastov kalamitou lykožrúta. Zároveň sa objavujú informácie o ich snahách o zníženie stupňa ochrany prírody, a tým umožnenie ťažby dreva a ochranných opatrení proti lykožrútovi, na podstatnej výmere prírodných rezervácií v Tatrách cez ich nový návrh zonácie národného parku.
V prípade Tatranskej Javoriny ide hlavne o porasty s prírode blízkou štruktúrou pod hornou hranicou lesa, na strmých, väčšinou vápencových svahoch, v ktorých prebieha prirodzené premnoženie podkôrneho hmyzu. V týchto porastoch sa od roku 2003 dodržuje bezzásahový režim.V okolí prísnych rezervácii sa nachádzajú hlavne mladé porasty, ktoré nie sú ohrozené lykožrútom. Takže nehrozí nekontrolované rozšírenie kalamity do okolitých porastov, ktoré je možné lesnícky obhospodarovať. O tom ako žije les, v ktorom sa lesnícky nezasahuje sa možno presvedčiť v susediacej poľskej Bielovodskej doline. Kalamita z 90-tych rokov sa sama utlmila, dnes tam rastú mladé zdravé zelené smreky.
Ochranné opatrenia navrhované pracovníkmi Štátnych lesov TANAP-u by zabránili procesu prirodzenej regenerácie lesa v prísnych rezerváciách, prípadne by ešte urýchlili rozpad porastov. Došlo by k pomerne drastickému poškodeniu citlivých vysokohorských ekosystémov v oblasti hornej hranice lesa ťažbou dreva. Tieto opatrenia sú v hrubom rozpore zo zákonom o ochrane prírody a z medzinárodnými dohodami Slovenskej republiky v oblasti ochrany prírody. Dodržiavaním určitej úrovne ochrany prírody sa Slovenská republika zaviazala pred vstupom do Európskej únie.
V súčasnosti už väčšina lykožrútov opustila kmene stromov a zimuje v opadanej kôre alebo v zemi. Ťažbou dreva by sa ďalej oslabili okraje porastov a lykožrút by tam mal na jar vhodnejšie podmienky na nálet. Takéto "ochranné" zásahy by len urýchlili ďalší rozpad lesa. Ťažba a odvoz dreva by ochudobnili les o živiny, ktoré sú zvlášť v týchto podmienkach dôležite pre rast zdravého lesa. Keby sa stromy mechanicky olúpali a nechali v lese, kmene by zaschli, a boli by vylúčené z kolobehu živín na desiatky rokov, nebolo by na nich možné prirodzené zmladenie lesa, zničilo by sa životné prostredie pre mnoho vzácnych a chránených druhov živočíchov. Chemickou asanáciou kmeňov by okrem usmrtenia mnohých vzácnych a chránených živočíchov došlo aj ku znečisteniu zdrojov pitnej vody. Z uvedených zásahov by sa les spamätával desiatky až stovky rokov.
Ani úspešne vykonané opatrenia navrhované Štátnymi lesmi TANAPu by nezastavili odumieranie starých stromov. Tieto by postupne pomaly odumierali ďalej. Po ďalšej víchrici by vietor vyvrátil porastové okraje a problém by sa opakoval, vo väčšej intenzite.
Som presvedčený o tom, že keby boli účastníci ankety propagovanej Štátnymi lesmi TANAP-u dostatočne informovaných o negatívnych následkoch ich zásahov, odpovedali by inak. Zásahy v takých podmienkach, hlavne v súvislosti s vysokými nákladmi na ťažbu a zalesňovanie sú rozpore aj zo zdravým sedliackym rozumom. Súkromný majiteľ lesa by si to nemohol bez dotácií dovoliť.
Ďalšia rovina problému je v čiastočných rezerváciách (4 stupeň ochrany prírody). V týchto rezerváciách je na vykonanie ochranných zásahov potrebný súhlas zo strany orgánov ochrany prírody. Tieto rezervácie oddeľujú prísne chránené rezervácie od lesov, v ktorých sa normálne hospodári. V čiastočných rezerváciách je nutné zasahovať proti podkôrnemu hmyzu, aby sa zabránilo šíreniu kalamity do hospodárskych lesov. Pri súčastnom právnom stave je proces udelenia súhlasu neúmerne dlhý. Keď je výnimka platná, je obyčajne neskoro, lykožrút opustil kmene a zásah nemá zmysel. Kalamita sa tu šíri ďalej. Tento problém by vyriešila zonácia národného parku, ktorá je však blokovaná práve zo strany organizácii ministerstva pôdohospodárstva. Takže tu je les naozaj rukojemníkom v boji o podporu verejnej mienky na presadenie alebo zabránenie ťažby v prísnych rezerváciách.
Návrh zonácie Tatranského národného parku, ktorý vypracovala organizácia štátnej ochrany prírody - správa Tatranského národného parku v spolupráci so skupinou nezávislých odborníkov zohľadňuje medzinárodné kritéria pre národný park, súčasnú úroveň poznania tatranských ekosystémov, výsledky výskumov a medzinárodných vedeckých projektov v oblasti Tatier a iných národných parkoch. Snahy organizácie ministerstva pôdohospodárstva - Štátnych lesov TANAPu o podstatné zníženie výmery jadrovej zóny národného parku - zníženie stupňa ochrany prírody, vedú k závažnému poškodeniu lesných ekosystémov ťažbou dreva. V podstate by došlo k likvidácii medzinárodne uznávaného národného parku a jeho zmene na chránenú krajinnú oblasť. Možno považovať návrhy od organizácie, ktorá je ekonomický závislá na ťažbe dreva a ťažbu dreva považuje za jediné možné riešenie väčšiny problémov za objektívne? Ako je možné že štátna organizácia platená z peňazí daňových poplatníkov vyvíja takýto silný mediány tlak na porušovanie zákonov, medzinárodných dohôd, záväzkov Slovenskej republiky voči EU v oblasti na ktorú nemá kompetencie, a navyše v rozpore s názormi odborníkov? Prečo Štátne lesy TANAPu neakceptujú existenciu národného parku a nespolupracujú s organizáciami ochrany prírody ? Nebolo by lepšie spoločne s odborníkmi a s organizáciami ochrany prírody pracovať na spoločnom postupe ktorý by minimalizoval dopady kalamity na hospodárske lesy a spoločne vysvetľovať verejnosti princípy národného parku a prírodné zákonitosti, ako je to bežné v okolitých európskych krajinách?
Na záver sa musíme spýtať, či chceme naozaj chrániť prírodné prostredie, prírodné dedičstvo našich predkov, mať národný park a dodržiavať medzinárodné dohody, alebo nám naozaj ide len o ťažbu dreva za každú cenu?
Ing. Rastislav Jakuš, PhD.
- vedecký pracovník, špecialista na podkôrny hmyz
Mesačný tieň
O tom, že strážcovia prichádzajú v rámci kontrolnej a dozornej činnosti na území národného parku do kontaktu so širokým okruhom špecializovaných osôb a činností, svedčí aj posledný prípad. Koncom septembra 2005 bola na základe podozrenia ŠL TANAPu o nelegálnom pohybe jaskyniarov v Bielovodskej doline (jaskyňa Mesačný tieň) zorganizovaná spoločná kontrolná akcia za účelom zdokumentovania a riešenia podozrenia nelegálnej činnosti. Okrem Správy TANAPu, ŠL TANAPu sa na zisťovaní priestupku podieľal aj zástupca PZ v Tatranskej Javorine. Len vďaka súčinnosti uvedených subjektov sa podarilo počas dvoch dní legitimovať a predviesť na oddelenie hraničnej kontroly PZ Tatranská Javorina celkovo 7 osôb (M.M., B.Š., P.M., Z.Á., M.G., M.M. a T.M.). V hornej časti doliny v pásme kosodreviny boli nájdené stopy po táborení a značný neporiadok (konzervy, fľaše, zvyšky karbidu, papierové a igelitové oblay a tašky, dotrhané rukavice, jaskyniarska výstroj s batohmi). Neďaleko tohto miesta bol nájdený aj vchod do jaskyne, spustené lano a odpadky. Pod dozorom bol vyzbieraný osobami všetok odpad (cca dve vrecia).
Vyššie uvedeným počínaním došlo z pohľadu záujmov ochrany prírody k porušeniu ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny (pohyb mimo značkovaných turistických chodníkov, vstup do jaskyne) a návštevného poriadku (znečisťovanie územia odpadkami). Problematika nelegálneho prieskumu jaskýň v Javorinskej Širokej sa pre komplikácie ťahá už druhý rok a nie je stále uzatvorená. Uvedená skupina osôb nemala vydanú príslušným orgánom ochrany prírody (Krajský úrad životného prostredia v Prešove) výnimku z dôvodu prerušenia konania. Dôvodom je šetrenie nelegálneho konania menovaných v predošlom období Slovenskou inšpekciou životného prostredia v Banskej Bystrici. Otvorenou otázkou ostáva finančné ohodnotenie potenciálne vzniknutých škôd pri vstupe do jaskyne a následnej speleologickej činnosti Správou slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši.
Veríme, že posledný prípad urýchli už dávnejšie avizované stretnutie všetkých dotknutých subjektov, na ktorom by sa mohli ujasniť aj kompetenčné spory vo vnútri Slovenskej speleologickej spoločnosti, absencia jasných pravidiel jej pôsobenia a aktivít ako aj zámer do budúcnosti v tejto oblasti Tatier. Pokladáme za nedôstojné, vykonávať takú krásnu a záslužnú činnosť akou nepochybne prieskum a objavovavnie nových jaskýň v Tatranskom národnom parku je, takýmto spôsobom.
Foto: Martin Paličko (strážca S-TANAPu)
Foto: Martin Paličko (strážca S-TANAPu)
Kauza napadnutie strážcu
Vážený pán
Ján Dobšovič
Predseda
Klub stráže prírody SR
Bratislava
Minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky Zsolt Simon
Bratislava, 31.augusta 2005, Číslo: 3198/05-100.
Vážený pán Dobšovič,
obdržal som Váš list v ktorom ma žiadate o verejné vyjadrenie a vyvodenie personálnych dôsledkov v súvislosti s incidentom medzi zamestnancom Štátnych lesov TANAP-u Petrom Ježíkom a členom Stráže prírody SR Marekom Dulákom zo dňa 13.augusta 2005 v Národnej prírodnej rezervácii Mokriny. Na základe informácií, ktoré mám k dispozícií a o pravdivosti ktorých nemám dôvod pochybovať, sa predmetný incident odohral do značnej miery rozdielnym spôsobom, ako to uvádzate a ako to bolo prezentované v médiách. Dovoľte mi preto, aby som sa s Vami o tieto informácie podelil.
Na lesnom majetku mesta Kežmarok, na ktorom Štátne lesy TANAP-u zabezpečujú starostlivosť o lesné ekosystémy vykonával dňa 13.08.2005 protipožiarnu a ochrannú službu vedúci lesníckeho úseku ŠL TANAP-u Peter Ježík. V lokalite Mokriny zistil, že na kalamitisku sa pohybuje osoba, ktorú ako člen Lesnej stráže oslovil na preukázanie totožnosti. Nakoľko zistený Marek Dulák porušoval Opatrenie č. 1/2005 z 5.8.2005 Krajského lesného úradu (KLÚ), v zmysle ktorého platí zákaz vstupu na vybrané lesné pozemky, pán Ježík privolal súkromnú bezpečnostnú službu. Tvrdenie pána Duláka, že vykonáva činnosť stráže prírody bolo neopodstatnené, keďže pre výkon kontrolnej činnosti v kalamitnej zóne určil KLÚ po dohode s Krajským úradom životného prostredia konkrétny menný zoznam členov Stráže prírody SR, ktorí môžu vstupovať do lesa, na ktorom sa menovaný nenachádza. Preto bol pán Dulák prevedený na ochranný obvod ŠL TANAP-u Kežmarské žľaby, kde s ním bol spísaný zápis o porušení zákona pre ďalšie riešenie Lesným úradom a následne bol odovzdaný privolanej hliadke obvodného oddelenia Policajného zboru SR zo Starého Smokovca. Pre Vašu informáciu dodávam, že u pána Duláka sa v roku 2005 nejedná o prvý prípad podozrenia porušenia lesného zákona na lesnom majetku mesta Kežmarok. Keďže podľa dotknutého pracovníka Štátnych lesov TANAP-u k žiadnemu napadnutiu, a tobôž omráčeniu člena stráže prírody nedošlo, uvedený podal na pána Mareka Duláka a náčelníka Lesoochranárskeho združenia VLK Ing. Juraja Lukáča trestné oznámenie za poškodzovanie dobrého mena a ohováranie.
Vážený pán Dobšovič, verím, že po oboznámení sa s týmito okolnosťami prípadu pristúpite k prehodnoteniu Vášho názoru. S ohľadom na uvedené sa domnievam, že pri formulovaní akýchkoľvek záverov je potrebné postupovať mimoriadne opatrne a vyčkať si najmä na výsledky vyšetrení orgánov činných v trestnom konaní. Ďakujem Vám však za vyslovený názor, ako aj za Váš záujem o kalamitou zničené Vysoké Tatry.
Minister životného prostredia Slovenskej republiky Lászlo Miklósz
Bratislava 13. 9. 2005, Číslo: 969/2005-min.
Vážený pán Dobšovič,
dovoľte, aby som reagoval na Váš list, v ktorom ste vyjadrili pobúrenie nad incidentom, ktorý sa udial v Tatranskom národnom parku dňa 13. augusta 2005, kedy bol napadnutý člen stráže prírody Marek Dulák.
Súhlasím s Vaším názorom, že tento problém je veľmi závažný, nakoľko pri ňom došlo k napadnutiu člena stráže prírody pri plnení výkonu svojej funkcie.
Je potrebné podotknúť, že pán Dulák je v zmysle zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov spôsobilý na výkon funkcie člena stráže a v zmysle Trestného zákona aj verejným činiteľom. V danom dátume si plnil v NPR Mokriny svoje povinnosti, o čom pred vstupom informoval telefonicky aj Správu Tatranského národného parku.
Taktiež by som sa chcel vyjadriť k okolnostiam, ktoré predchádzali tejto udalosti. Správa Tatranského národného parku, ako organizácia poverená v zmysle §67 písm. v) zákona č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov bezprostredným riadením a koordináciou činnosti členov stráže prírody vo svojom obvode územnej pôsobnosti, obdržala list Krajského lesného úradu v Prešove zo dňa 11. 04. 2005, týkajúci sa zmeny jeho Opatrenia č. 2/2004 zo dňa 25. 11. 2005 o úprave všeobecného užívania lesov občanmi v čase mimoriadnych udalostí v lesoch. Predmetné opatrenie bolo vydané z dôvodu zničenia a poškodenia lesného pôdneho fondu a v záujme predchádzania a ohrozenia zdravia a života občanov v súvislosti s opatrením Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 3/11/2004-100 zo dňa 23.11.2004.
Krajský úrad životného prostredia v Prešove požiadal dňa 10. 01. 2005 o zmenu opatrenia okrem iného aj o doplnenie členov stráže prírody do časti IV. Bodu 3, pričom Krajskému lesnému úradu poskytol kompletný menný zoznam 29 členov stráže prírody. V predmetnej zmene opatrenia chýbali dvaja členovia stráže prírody, jedným z nich je pán Marek Dulák. Krajský lesný úrad v Prešove bol požiadaný o vyjadrenie, prečo neboli títo dvaja členovia stráže prírody zaradení do zoznamu členov v predmetnej zmene opatrenia. V odpovedi, ktorú považujem za viac ako neštandartnú sa uvádza, že bolo rozhodnuté "na základe správnej úvahy a že počet 27 členov stráže prírody je postačujúci na zabezpečenie záujmov ochrany prírody v dotknutom území".
V zmysle vyššie uvedeného považujem konanie Krajského lesného úradu za nevhodné, nakoľko odmietol do zoznamu zapísať iba dve konkrétne osoby. Ak by mu z objektívnych dôvodov vyplývala povinnosť prehodnotenia a zníženia počtov strážcov prírody, bolo potrebné, aby požiadal Správu Tatranského národného parku o návrh členov stráže prírody, ktorí budú vedení v predmetnom opatrení a nie svojvoľne určovať, kto bude a kto nebude do predmetných území môcť vstupovať, nakoľko nemal právo zasahovať do kompetencií rezortu životného prostredia. Ak by mal Krajský lesný úrad oprávnený dôvod na nezaradenie vyššie uvedených osôb do zoznamu, mal vo svojom vyjadrení tieto okolnosti oficiálne vyjadriť.
Argument že pán Dulák nemal vstupovať do predmetných území, nakoľko na to nemal povolenie, je diskutabilný. Zarážajúci je ale aj spôsob, akým v danej veci zasiahol pracovník Štátnych lesov TANAP-u. Jeho spôsob riešenia vzniknutého problému bol zvolený absolútne nevhodne, pretože nemal právo fyzicky napadnúť akúkoľvek osobu, nie to verejného činiteľa, ktorým strážca prírody bez pochyby je. Jeho správanie viedlo iba k vzniku ďalších problémov.
Chcel by som vyjadriť znepokojenie nad touto situáciou, dúfam, že to bol posledný problém podobného druhu a osobne budem dozerať na jeho doriešenie.
Konferencia v Zakopanom
V dňoch 13. až 15. októbra sa v priestoroch múzea a riaditeľstva Tatrzańskiego Parku Narodowego v Zakopanom uskutočňuje 3. celopoľská konferencia s názvom "Príroda Tatrzańskiego Parku Narodowego a Človek" s podtitulom "Tatrzański Park Narodowy na pozadí iných horských chránených území". Podujatie organizujú Tatrzański Park Narodowy
a Polskie Towarzystwo Przyjaciól Nauk o Ziemi - Oddzial Krakowski.
V rámci konferencie si organizátori pripomenuli 50 rokov od vzniku národného parku na poľskej strane Tatier. Tejto spomienke bol venovaný prvý deň konania konferencie, v rámci ktorého vystúpili okrem iných riaditeľ TPN Pawel Skawiński s príspevkom o ochrane a sprístupnení TPN, Stefan Skiba o problematike práce vedeckej rady TPN a Ivan Vološčuk o problematike medzinárodnej spolupráce v ochrane prírodného dedičstva Karpát. Konferencia bude v ďalších dvoch dňoch pokračovať v 3 tematických blokoch (náuky o zemi, biologické vedy a vzťah medzi človekom a prírodou). Súčasťou podujatia je aj prezentácia vedecko-výskumných prác na oboch stranách Tatier vo forme posterov.
Lesníci tvrdia: "Javorinu nám zožerie lykožrút"
V oblasti Tatranskej Javoriny prebieha prirodzené premnoženie podkôrneho hmyzu, ktoré sa zákonite vyskytuje v starších alebo oslabených porastoch a je predpokladom prirodzenej obnovy zdravého tatranského lesa. Je predpoklad, že dôjde k odumretiu starších stromov v prísnych rezerváciách. V porastoch je však bohaté prirodzené zmladenie a v Javorine sú na veľkej výmere zastúpené mladé porasty, ktoré lykožrút neohrozuje. Nemožno však hovoriť o veľkoplošnom odumretí lesa. Lykožrút smrekový je prirodzenou súčasťou prírodných lesov. V okolí prísnych rezervácií sa nachádzajú mladé lesné porasty, ktoré nie sú ohrozené. Nehrozí rozšírenie lykožrúta do okolia.
Pracovníci rezortu pôdohospodárstva zo Štátnych lesov TANAPu sa na les dívajú z hospodárskeho hľadiska. V lesoch, ktorých cieľom je produkcia drevnej hmoty lesa, v nižších polohách sú nimi navrhované opatrenia samozrejmosťou. V citlivých vysokohorských ekosystémoch by nimi navrhované postupy viedli k zhoršeniu zdravotného lesa a k jeho chronickému odumieraniu. Navrhované ťažbové zásahy by vážne narušili procesy prirodzenej obnovy lesa. Došlo by k poškodeniu pôdy. Lokalita o ktorej hovoria zástupcovia ŠL TANAPu sa nachádza v národných prírodných rezerváciách Bielovodská dolina a Javorová dolina, v časti kde platí piaty, teda najvyšší stupeň ochrany prírody a sú zaradené do siete NATURA 2000, ako súčasť územia európskeho významu Tatry, ale aj chráneného vtáčieho územia ako aj návrhu pripravovanej bezzásahovej tzv. A zóny, kde je (vo všetkých národných parkoch sveta) hlavným cieľom sledovanie prírodných procesov bez ovplyvňovania ľudskými zásahmi. Lokalita bola zaradená už pri vzniku TANAPu do úplných rezervácií, v ktorých podľa "Koncepcie TANAPu" už v roku 1967 nebolo umožnené vykonávať "žiadne hospodárske opatrenia (obnova, výchova, ťažba a pridružená výchova). V prípade živelného alebo hmyzového poškodenia drevná hmota sa ponecháva bez asanácie."
Rovnaký typ manažmentu (nezasahovanie do najprísnejšie chránených častí prírody) uplatňuje už 50 rokov susedný Tatrzanski park narodowy na poľskej strane Tatier. Dôvodom je rešpektovanie poslania národného parku, dodržiavanie zákona, ale aj ekonomická neefektívnosť prípadných opatrení v bezzásahových zónach (spracovanie dreva a následné náročné zalesňovanie odkrytých holých plôch s často extrémnymi mikroklimatickými podmienkami).
Premnoženie podkôrneho hmyzu v rokoch 1991 až 2000 bez zásahov človeka sa v poľských Tatrách, práve v tejto oblasti (Javorina je hraničnou oblasťou s TPN) neprejavilo pandémiou a ani v priebehu 9 rokov podkôrnik nespôsobil plošné vyhynutie smreka. Práve naopak, jeho populácia sa spontánne utlmila. Veľká dynamika následného prirodzeného zmladenia už dnes dáva zdravý základ pre nový, odolnejší, druhovo bohatší a v konečnej podobe stabilnejší les, lepšie prispôsobený zmenám klimatických podmienok.
Bez rešpektovania celistvej bezásahovej jadrovej zóny TANAP nebude spĺňať kritériá svetovej únie ochrany prírody IUCN pre túto kategóriu chráneného územia.
Problematika vývoja podkôrneho hmyzu na smreku je problémom, s ktorým dnes zápasí celá stredná Európa. Konkrétne v oblasti Tatier a ich okolia je treba upozorniť na veľmi nepriaznivú situáciu predovšetkým v územiach mimo rezervácií, ktoré sa nestačia včas vysporiadať s rozvojom podkôrneho hmyzu a zapríčiňujú jeho rozvoj do okolia (oblať Skorušniaka, Osturne, hrebeňa Spišskej Magury a pod.). Z tohoto dôvodu je potrebné sa prednostne zamerať na tieto lokality, a to aj preto, že ide predovšetkým o hospodárske lesy, kde je prvoradou funkciou produkcia dreva.
Vzhľadom k tomu, že ŠL TANAPu navrhujú ťažbu a spracovanie drevnej hmoty v bezzásahových zónach národného parku, je potrebné aby sme si uvedomili, že takéto opatrenia ochrany lesa poškodzujú lesné ekosystémy podstatne viac ako vlastná kalamita, ktorú možno považovať za prirodzený proces. Správa TANAPu preto navrhuje tieto opatrenia diferencovať podľa tzv. zón národného parku:
- A zóna s 5. stupňom ochrany prírody - bez zásahu, ponechanie na prirodzený vývoj
- B zóna so 4. stupňom ochrany prírody - aktívny a efektívny podkôrnikový manažment s cieľom zabrániť šíreniu podkôrnika do okolia, s využívaním bariér feromónových lapačov na styku s A zónou
- C zóna s 3.stupňom ochrany prírody - aktívny a efektívny podkôrnikovy manažment s cieľom zabrániť šíreniu podkôrnika do okolia
Súčasne upozorňujeme aj na závery a odporúčania konferencie FAO, záverečnú správu z misie IUCN v TANAPe, stanovisko Ústavu ekológie lesa SAV pre S TANAP-u k žiadosti ŠL TANAPu o povolenie vykonať zásahy v NPR a PR za účelom odstránenia kôrovcovej a vetrovej kalamity, formou vypracovania návrhu zásad postupu spracovania smrekovej kalamitnej hmoty v NPR a PR TANAPu zo 4.2.2004.
Aktuality
Dňa 23.9.2005 sa uskutočnilo v Bratislave pracovné stretnutie medzi zástupcami Ministerstva životného prostredia SR - sekcie ochrany prírody a krajiny a Ministerstva pôdohospodárstva SR - sekcie lesníckej. Na stretnutí sa prerokovávalo oficiálne stanovisko rezortov k návrhu Koncepcie ochrany prírody a krajiny, k Návrhu informácie pre Európsku komisiu ohľadom navrhovaného územia európskeho významu Tatry ako aj uzatvorenie rozporového konania k Metodickému pokynu na vypracovávanie programov starostlivosti o chránené krajinné oblasti a národné parky.
Sekcia hospodárskych odvetví a životného prostredia - odbor životného prostredia Najvyššieho kontrolného úradu SR vykonával v mesiacoch jún až august 2005 kontrolu v rámci posúdenia realizácie "Zásad dobrej praxe v oblasti ochrany prírody v národných parkoch" v Slovenskej a Poľskej republike. Cieľom kontroly v Tatranskom národnom parku, Pieninskom národnom parku a NP Poloniny bolo v zmysle "Zásad" najmä preveriť všeobecné podmienky realizácie ochrany prírody (dlhodobý plán ochrany prírody, spoluprácu s majiteľmi pozemkov pri realizácii zákona o ochrane prírody a krajiny, problematiku výkupu pozemkov a sprístupnenie parku pre vedecké, vzdelávacie, turistické a športové ciele, spoluprácu so samosprávou, projekty z oblasti ochrany prírody a biodiverzity), ochranu lesných a nelesných ekosystémov, ochranu rastlín a živočíchov, výskumné a vedecké práce, ochranu kultúrneho dedičstva a krajiny, organizáciu parku. Spoločná správa NKÚ SR a Najvyššej izby kontroly Poľskej republiky bude vypracovaná do konca marca 2006 v trojjazyčnej mutácii (slovensko-poľsko-anglická). Bude obsahovať závery z kontroly poľských a slovenských národných parkov, ktoré tvoria spoločný vzájomne sa ovplyvňujúci ekosystém. V prípade hodnotenia systému ochrany adresovaných ministrovi sa navrhuje škála hodnotení: systém zabezpečuje správnu ochranu, systém nezabezpečuje správnu ochranu, systém zabezpečuje jednotlivé prvky ochrany ale nie ochranu ako celok.
Monitoring biotopov
Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe zahájila realizáciu projektu "Monitoring biotopov v oblastiach postihnutých vetrovou kalamitou v TANAPe". Cieľom projektu je vybudovať monitorovací systém založený na pozemnom zisťovaní a leteckom snímkovaní stavu prioritných, európskych a národných biotopov a druhov. Monitorovací systém a samotné výsledky budú podkladmi pre praktickú starostlivosť o kalamitné územie. Výsledky budú k dispozícii digitálne (web stránka, informačné kiosky, tlačené informačné materiály) pre odbornú a laickú verejnosť.
Monitorovací systém a samotná realizácia monitoringu bude vychádzať z pozemného zisťovania stavu a z leteckého snímkovania záujmového územia. Pozemné zisťovanie zabezpečia odborní pracovníci a strážcovia Správy TANAPu priamo v teréne. Predmetom zisťovania a mapovania bude hodnotenie a mapovanie vybraných ukazovateľov stavu biotopov a druhov prioritných, európskeho a národného významu. Predovšetkým pôjde o geografickú lokalizáciu pomocou GPS (bodové, líniové alebo plošné meranie), opakovaná fotodokumentácia stavu biotopov a druhov, hodnotenie negatívnych javov súvisiacich zo spracovaním kalamity a iné zistené skutočnosti. Samotný monitoring sa uskutoční podľa pripravených formulárov a budú spracované digitálne. Predmetom leteckého snímkovania bude letecky zosnímať kalamitné a priľahlé územie na farebné alebo infračervené snímky v mierke 1: 15 000 s tým, že metódami digitálnej fotogrametrie sa vyhotoví ortofotosnímka. Metódami DPZ sa ortosnímky vyhodnotia (poškodenie, porastové hranice, lykožrútova kalamita, zdravotný stav atď.) a výsledky z terénneho zisťovania sa celoplošne zovšeobecnia pre záujmové územie. Snímkový materiál bude slúžiť ako východiskový materiál pre posúdenie vývoja s stavu územia v priebehu časového obdobia do ďalšieho snímkovania. Výsledky mapovania s GPS a interpretácie sa spracujú digitálne v prostredí GIS (vektorové a rastrové mapy). Výsledky monitoringu budú k dispozícií a prístupné na web stránke www.tanap.org, na infokioskoch a v informačných kútikoch. Poskytnutie samotných informácii sa bude realizovať aj formou propagačných materiálov - tlačených brožúriek pre jednotlivé záujmové skupiny (návštevníci TANAPu, školská mládež), kde sa hlavne využijú letecké snímky a digitálne snímky z pozemného zisťovania.
Na riešení projektu bude participovať viacero organizácií (medzi inými napr. Lesoprojekt Zvolen, Technická univerzita Zvolen, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava, Lesnícky výskumný ústav Zvolen). Prípravné práce tykajúce sa zabezpečenia potrebného technického vybavenia boli zahájené v júli 2005, predpokladaný koniec 1.etapy je plánovaný na december 2005. Samotný systém však bude po technickom zabezpečení a vybudovaní monitorovacieho systému pokračovať ďalej.
Finančný príspevok vo výške 1,4 mil. Sk sa využije na nákup GPS vrátane softwaru na spracovanie, náklady spojené so zabezpečením snímok, GIS software na analýzu údajov, zabezpečenie informačných kioskov, prípravu a tlač informačných materiálov a zriadenie informačných kútikov. Tento projekt sa uskutočňuje vďaka programu Obnovme Tatry, financovaného z výnosov verejnej zbierky usporiadanej Kontom Orange, n.f..
Národný park nie je hospodársky les
Od hovorcu Správy národného parku a chránenej krajinnej oblasti Šumava Radovana Holuba sme dostali zaujímavú reakciu na vyjadrenia českého prezidenta Václava Klausa, ktorý sa počas návštevy Lesníckej školy v Písku začiatkom septembra 2005 vyjadril k problematike NP Šumava. Povedal, že nie je možné človeka zo Šumavy vyháňať po vzore amerických národných parkov a vytvárať divočinu na miestach kultivovaných po stáročia ľudmi. Pre aktuálnosť podobných vyjadrení na adresu ochrany prírody aj v Tatrách uvádzame myšlienky z reakcie Radovana Holuba.
Správa NP a CHKO Šumava plne súhlasí s názorom pána prezidenta, že človeka nemožno z územia národného parku vyháňať. Myslíme, že tohoročná vysoká návštevnosť NP Šumava, ktorá sa napriek veľkej konkurencii zahraničných turistických rajov stabilne drží na veľmi dobrej úrovni, svedčí o tom, že návštevníci majú Šumavu radi a vracajú sa sem. A my sme radi. Sami turisti nás však tento rok upozorňovali na prílišnú hustotu turistickej prevádzky. Sme toho názoru, že treba zachovať dobrú civilizačnú úroveň v predpolí parku (v obciach), zatiaľčo vo vyšších polohách si budú môcť turisti užiť neporušenú prírodu. Tak to funguje i v iných národných parkoch celkom bežne. Územie šumavského národného parku je normálne prístupné, návštevníci sa dostanú prakticky všade, iba v najcennejších častiach sú usmerňovaní po turistických cestách. To je štandardné, celosvetovo prijímané riešenie pre národné parky a nie je na tom nič divného. To isté platí aj o miestnych obyvateľoch. Stavebný boom v Modravě, Kvildě, Filipově Huti, Železné Rudě, Prášilech a ďalších obcích Šumavy svedčí o tom, že na Šumave sa dá žiť a podnikať a že ľudia spájajú svoju budúcnosť so Šumavou.
Snaha ponechať lesné porasty na určitých, presne definovaných častiach parku prírodnému vývoju nie je žiadny experiment, je to prax preverená v tisíckách národných parkov všade na svete. Ľudia by mali v týchto územiach mať možnosť vidieť prírodu nie takú, akú si ju tradične predstavujú, ale takú aká v skutočnosti je - čo zahŕňa zrod, život, umieranie a opätovný zrod nového života. Zdôrazňujeme, že práve v suchom lese prekvapivo nezmizlo lesné prostredie so živočíšstvom a rastlinstvom charakterizujúcim les. Toto prostredie však bolo zničené na ťažobných plochách, ktoré vyrúbal - bohužiaľ aj na území NP Šumava - človek. Musíme si uvedomiť, že je obrovský rozdiel medzi lesom v národnom parku a hospodárskym lesom. Je treba vedieť, že v prírodných lesoch narobí víchrica menej škôd než v obhospodarovaných lesoch. Uvedomme si, že lesníctvo trvá zhruba 200 rokov, čo nie je ani vek jedného šumavského stromu, vzniknutého z prirodzenej obnovy. A zatiaľčo je celkom správne, keď v hospodárskom lese môžeme obdivovať prácu lesníkov, v lese národného parku by sme mali mať možnosť obdivovať "prácu" prírody. Pokiaľ rozprávame o tom, že šumavské lesy boli vysadené ako hospodárske, potom musíme vedieť, že pri inventúrách v oblasti Boubína bolo ešte v prvej polovici 19. storočia takmer 90% lesov zaradených do "pralesa", podobne ako u veľkej časti šumavských lesov. To, že teraz máme na Boubíne skutočný, nefalšovaný prales, hodný tohto slova, a zároveň národný symbol, je dané tým, že generácie osvietených lesníkov sa rozhodli, že tu nebudú do prírodných procesov žiadnym spôsobom zasahovať.
Na Šumave máme pomerne rozsiahle územia, kde sa príroda vyvíjala až 7000 rokov bez zásahu človeka, ako potvrdzujú výskumy z rašelinísk. A sú i miesta ešte dlhodobejšie neovplyvnené (kary ľadovcových jazier). Máme tu miesta, ktoré sa po veľkých kalamitách začali pomerne skoro zelenať novou vegetáciou - samé od seba a vďaka silám prírody. Súčasťou tohto vývoja vždy bol zánik a nový zrod, vrátane zbytočne obávaných suchých stromov a tlejúceho dreva. Scelením jadrových zón nesledujeme žiadne vylúčenie človeka, naopak. Chceme tu len "obmedziť hospodárske záujmy lesnícke či poľnohospodárske" tak, ako bolo rozhodnuté pri vyhlásení NP Šumava a ako to stojí v dôvodovej správe k vládnemu nariadeniu o NP Šumava. Podpísal ho predseda vlády Petr Pithart - a práve on teraz túto koncepciu kritizuje. Návrat ku klasickému lesníctvu na celej ploche parku by teda znamenal anachronizmus - v českom i európskom kontexte - bola by to cesta späť pred rok 1991. Nejde nám o žiadny experiment, ako nám je to často podsúvané. Vieme jedno: príroda nepozná hranice a je prírodovedným nezmyslom vytvárať na českej a bavorskej strane Šumavy celkom odlišný typ starostlivosti o les. Prírodné procesy tu prebiehali a prebiehajú tisícky rokov, zatiaľčo človek pretvára les posledných tristo rokov. Pokiaľ sa teda na vec dívame z pozície národného parku (a nie hospodárskeho územia), potom je experimentom obhospodarovanie prírody, nie jej ponechanie sebe samej.
Aktuality
V utorok 20.9.2005 sa v Brezne uskutočnilo zasadnutie výboru Asociácie strážcov chránených území Slovenska. Na programe zasadnutia bola kontrola plnenia úloh za uplynulé obdobie, príprava stretnutia členov ASCHÚS na jeseň 2005, stav registrácie členov a platenia členských príspevkov, stratégia rozvoja a smerovania asociácie, plán aktivít na rok 2006, postoj ASCHÚS k návrhu zákona o stráži prírody, zmeny pracovného poriadku a štýlu práce strážcov a ostatné. ASCHÚS je dobrovoľným združením profesionálnych pracovníkov štátnej ochrany prírody a dobrovoľných členov stráže prírody. Spolupracuje s partnerskými organizáciami pôsobiacimi v oblasti praktickej ochrany prírody a krajiny a je riadnym členom Medzinárodnej federácie strážcov IRF.
V uplynulých dňoch sa riaditeľ Správy TANAPu Tomáš Vančura zúčastnil na viacerých významných podujatiach. Pri príležitosti 50. rokov od schválenia prvého zákona o štátnej ochrane prírody na Slovensku sa v utorok 13.9.2005 zúčastnil na odbornej konferencii na Teplom vrchu pri Rimavskej Sobote za účasti ministra životného prostredia László Miklósa. V súčasnosti je na Slovensku 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 1073 maloplošných chránených území. Celková výmera osobitne chránených častí prírody tvorí 23,1% územia SR. V utorok 20.9.2005 sa zúčastnil na slávnostnom zhromaždení k 50. výročiu založenia Zoologickej záhrady v Bojniciach, ktorá je na Slovensku najväčšia, najstaršia a najnavštevovanejšia. Po pozdravnom príhovore ministra životného prostredia László Miklósa a riaditeľa ZOO Bojnice Vladimíra Šranka sa prítomní oboznámili so súčasnosťou a poslaním ZOO Bojnice. ZOO Bojnice má významnú úlohu pri uchovávaní genofondu ohrozených druhov zvierat, v poslednom období participuje aj na imobilizácii kamzíka v Tatranskom národnom parku.
Štátna ochrana prírody SR pripravila návrh metodického pokynu na vyberanie poplatku za vstup do chráneného územia na území SR. Pokyn by mal upravovať účel, podmienky a postup vyberania poplatku za vstup do chránených území v SR, stanovenie jeho výšky, spôsob a postup vyberania ako aj podmienky oslobodenia od platenia poplatku pre určený okruh fyzických a právnických osôb. Účelom vyberania poplatku je regulácia využívania a zaťaženosti chránených území alebo ich častí v záujme zachovania ich hodnôt a funkcií chráneného územia. Podľa návrhu je poplatok možné vyberať len v chránených územiach, ktoré sú vo vlastníctve štátu po udelení súhlasu od správcu dotknutých pozemkov a stáva sa príjmom Environmentálneho fondu. Aplikácia pokynu však stále naráža na nedoriešené problémy v oblasti vzťahu k majetku (správy chránených území nie sú vlastníkmi ani nájomcami pozemkov) a nevyhnutnosť, aby prostriedky zostali viazané z dôvodu zabezpečenia údržby turistických chodníkov, infraštruktúry a iných nákladov spojených s touto činnosťou v území. Pripomíname, že v Tatranskom národnom parku fungovalo vyberanie poplatku za vstup do národného parku začiatkom 90. rokov minulého storočia a v susednom Tatrzańskom Parku Narodowom v Poľsku je realitou aj v súčasnosti.
Správa Tatranského národného parku ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny na území národného parku sa v týchto dňoch vyjadruje k žiadosti mesta Kežmarok o zrušenie národnej prírodnej rezervácie Mokriny. Dôvodom predloženého návrhu je podľa žiadosti "zaniknutie hlavného predmetu ochrany v dôsledku veternej kalamity, zahrnutie aj nepôvodných umelo založených porastov do územia v čase vyhlasovania a hroziace premnoženie podkôrneho hmyzu". Z analogických dôvodov žiadajú prehodnotiť aj súčasné hranice NPR Dolina Bielej vody a NPR Belianske Tatry. Keďže zrušenie ochrany územia nemôže byť realizované na základe jedného názoru, bude potrebné k situácii v tomto chránenom území zvolať odbornú komisiu, ktorá posúdi súčasný stav tohto chráneného územia a zároveň navrhne ďalšie kroky nevyhnutné pre jeho záchranu, zmenu hraníc resp. odporúčané zrušenie. NPR Mokriny reprezentujú jedno z najvýznamnejších území v strednej Európe so zvyškami rašeliniskovej flóry na flyšovom podloží (biotopy európskeho významu) s výskytom chránených a kriticky ohrozených druhov flóry - všivca žezlovitého, rojovníka močiarneho, spoločenstiev reliktných brezín.
Hodnotenie funkcií a funkčnej ujmy lesných ekosystémov TANAPu - I.etapa
[10-09-2005] V týchto dňoch dokončil Ústav tvorby a ochrany krajiny Lesníckej a drevárskej fakulty Mendelovej zemědelské a lesnické univerzity v Brne správu z I. etapy hodnotenia stavu celospoločenských funkcií lesov v dôsledku kalamity a vzniknutej ujmy metódou ekosystémovej kvantifikácie prof. Vyskota. Metóda hodnotí bioprodukčnú, ekologicko-stabilizačnú, hydricko-vodohospodársku, edaficko-pôdoochrannú, sociálno-rekreačnú a zdravotno-hygienickú funkciu lesných ekosystémov. Dielo je vypracované na základe medzinárodnej dohody ministerstiev životného prostredia ČR a SR kolektívom pracovníkov vyššie uvedeného ústavu.
V prvej etape boli hodnotené lokality s najvyšším stupňom ochrany - Tichá a Kôprová dolina, v ďalších etapách budú zhodnotené modelové územia Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica, Starý Smokovec, Vyšné Hágy a Mokriny. Na základe funkčných potenciálov bol porovnávaný stav diferencovanej funkčnej účinnosti ekosystémových typov pred kalamitou s ich funkčnou účinnosťou po kalamite podľa stupňov poškodenia. Kvantifikácia funkčnej ujmy lesných ekosystémov detekuje dopady na krajinné prostredie a optimalizáciu jeho revitalizácie a celospoločenského využitia.
Správa konštatuje, že pôvodný stav porastov vykazoval hodnoty reálnych efektov prevažne nad 60% reálneho potenciálu funkcií lesa. V dôsledku veternej kalmity poklesla hodnota reálneho efektu teda aktuálna účinnosť lesných porastov v Tichej a Kôprovej doline do pásma 10 až 50 % pričom minimálne hodnoty sa koncentrujú u silne poškodených porastov. Rozdiely hodnôt reálnych efektov lesných porastov pred a po kalamite umožňujú v rámci použitej metodiky finančné vyjadrenie vzniknutej finančnej ujmy. Z dosiaľ spracovaných hodnotení ujmy v obdobných podmienkach horských lesov vyplýva, že predpokladaná výška ujmy na funkciách lesných ekosystémov v dôsledku mimoriadnej klimatickej epizódy v kalamitne postihnutom území Tichej a Kôprovej doliny sa pohybuje okolo 485 mil. Sk.
Rozhodujúce ale je, že veterné extrémy tohto typu majú opakujúci sa charakter. Súčasné smrekové monokultúry v Tatrách sú nepôvodné a najmä vďaka prevažne homogénnej zjednodušenej štruktúre majú znížený stabilizačný charakter. Po analýze možno konštatovať, že vetru lepšie odolali prímesové dreviny (smrekovec, limba, listnáče) zatiaľčo smrekové porasty boli deštruované. Je preto nutné využiť súčasné lesohospodárske a ekologické poznatky o mechanickej a ekologickej stabilite lesných porastov ku zmenám v hospodárení, vedúcich k zvýšenej stabilite lesných porastov proti potenciálnemu ohrozeniu.
Rokovanie Slovensko-poľskej komisie pre cezhraničnú spoluprácu
[07-09-2005] V dňoch 05. - 06. 09. 2005 sa na Podbanskom uskutoční zasadnutie Slovensko-poľskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Súčasťou vystúpenia pracovnej skupiny pre ochranu životného prostredia a lesné hospodárstvo bude aj prezentácia, ktorá sa bude skladať z nasledovných častí:
- Krajinnoekologický plán Vysoké Tatry - prezentácia problémov, vzniknutých vo Vysokých Tatrách po veternej kalamite zo dňa 19. 11. 2004 + Tatry - prístupy k riešeniu cieľovej kvality krajiny v rámci riešenia KEP 2005
- Ukážky aktívnej spolupráce v rámci pracovnej skupiny pre ochranu životného prostredia a lesné hospodárstvo - spolupráca medzi jednotlivými organizáciami v rámci jednotlivých chránených území, správa o vplyve turistiky na hraničných priechodoch na turistických chodníkoch križujúcich štátnu hranicu (chodníky existujúce, problematické), NATURA 2000
- Návrh na zmenu úlohy "Spolupráca v problematike funkčného územia Zelené Karpaty - polyfunkčný rozvoj horského a podhorského územia" na "Spolupráca v oblasti realizácie Karpatskej konvencie"
Výsledky stretnutia
V dňoch 5. až 6. septembra 2005 sa vo Vysokých Tatrách na Podbanskom konalo 10. zasadnutie Slovensko-poľskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Zasadnutia sa zúčastnilo celkovo 57 účastníkov za slovenskú stranu a 44 účastníkov za poľskú stranu. Slovenskú delegáciu viedol predseda slovenskej časti komisie Martin Pado, štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Poľskú delegáciu viedol predseda poľskej časti komisie Pawel Dakowski, štátny podtajomník Ministerstva vnútra a verejnej správy Poľskej republiky.
Obidve zúčastnené strany si pripomenuli desaťročnú zmluvne sa rozvíjajúcu slovensko-poľskú cezhraničnú spoluprácu v období, keď Slovenská republika i Poľská republika už viac ako rok sa snažia byť čo najefektívnejšími členmi Európskej únie. V tomto európskom kontexte sa Slovensko-poľská medzivládna komisia pre cezhraničnú spoluprácu s 12 pracovnými skupinami založenými na paritnom princípe stáva modelom efektívneho koordinačného nástroja pri posilňovaní dobrých slovensko-poľských susedských vzťahov.
Desiate - jubilejné zasadnutie sa stalo príležitosťou na ocenenie tých, ktorí sa výrazne podieľali na kreovaní slovensko-poľských vzťahov medzi regiónmi, vojvodstvami, obcami i mestami v pohraničí. Striebornou medailou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky boli medzi inými ocenení napr. Peter Bonk - primátor mesta Zakopané, Štefan Danko - riaditeľ Správy Pieninského národného parku, Jan Komornicki - riaditeľ Bieščadského národného parku a Jozef Kramárik - generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody a krajiny MŽP SR.
Okrem iného si komisia vypočula a vzala na vedomie prezentáciu Pracovnej skupiny pre ochranu životného prostredia a lesné hospodárstva, ktorá bola zložená z nasledovných častí: a) Krajinnoekologický plán Vysokých Tatier - prezentácie problémov, vzniknutých vo Vysokých Tatrách po veternej kalamite zo dňa 19. 11. 2004; b) Ukážka aktívnej spolupráce v rámci Pracovnej skupiny pre ochranu životného prostredia a lesné hospodárstvo: - spolupráca medzi jednotlivými organizáciami a v rámci jednotlivých chránených území (spoločné aktivity, dohody), - správa o vplyve turistiky na hraničných priechodoch na turistických chodníkoch križujúcich štátnu hranicu (chodníky, existujúce, problematické), - sieť NATURA 2000; c) Návrh na zmenu úlohy "Spolupráca v problematike funkčného územia Zelené Karpaty - polyfunkčný rozvoj horského a podhorského územia" na "Spoluprácu v oblasti realizácie Karpatskej konvencie" - komisia súhlasí so zmenou.
Komisia prijala tiež harmonogram úloh jednotlivých pracovných skupín do XI. zasadnutia komisie. Medzi úlohami pracovnej skupiny pre ochranu životného prostredia a lesné hospodárstvo je napr. organizácia odbornej konferencie "Príroda a človek v Tatrách" správami oboch národných parkov a stále monitorovanie stavu po kalamite v TANAPe najmä z pohľadu biotických a abiotických škodcov, vypracovanie informačných správ a priebežné informovanie komisie.
Ochranárska komisia pri Slovenskej skialpinistickej asociácii
[02-09-2005] Dňa 3.9.2005 sa na Štrbskom Plese uskutoční zakladajúca schôdza Slovenskej Skialpinistickej Asociácie. Asociácia združuje pretekárskych aj nepretekárskych priaznivcov lyžovania vo voľnom teréne. Z pohľadu ochrany prírody je dôležité zriadenie tzv. "ochranárskej komisie", ktorej členmi budú pracovníci niektorých chránených území. Jej hlavným cieľom bude osveta a vzdelávanie členskej základne Asociácie z oblasti ochrany prírody, prevencia a predchádzanie konfliktom medzi záujmami ochrany prírody v chránenom území a skialpinizmom, informovanie o možnostiach skialpinizmu v chránenom území, odborná diskusia o rozlohách skialpinistických atreálov a počte skialpinistických trás, konzultácie pri príprave a vykonávaní pretekárskeho skialpinizmu. Komisia si stanovila hneď na úvod niekoľko úloh - vytvorenie informačných materiálov o skialpinizme v chránenom území (v súlade s návštevným poriadkom príslušného chráneného územia), navrhnutie náučno-exkurzných skialpinistických trás v chránenom území ako aj vytvorenie zásad a pravidiel správania sa
Pripomienkovanie zákonov
[31-08-2005] Štátna ochrana prírody SR - Správa Tatranského národného parku v poslednych dňoch pripomienkovala návrh zákona o stráži prírody. Napriek tomu, že jeho cieľom je aj množstvo pozitívnych návrhov (napr. koordinácia činnosti jednotlivých typov stráží, zvýšenie kompetencií aj v rámci iných úprav) pripojila sa k pripomienkam ostatných správ chránených území ako aj Asociácie strážcov chránených území Slovenska a vyjadrila zásadný nesúhlas s predloženým návrhom zákona a požiadala o jeho stiahnutie z medzirezortného pripomienkovacieho konania. Jeho schválením by došlo k ohrozeniu plnenia úloh štátnej ochrany prírody na jednotlivých úsekoch, k znefunkčneniu činnosti správ chránených území a tým k oslabeniu ich postavenia. Predložený návrh zákona je z hľadiska integrácie nedostatočný, keďže neuvažuje s integráciou zložiek lesnej a poľovnej stráže, ktoré sú v kompetencii iného rezortu. Za paradoxné možno považovať tiež chápanie postavenia strážcu výlučne ako represívneho činiteľa, presun profesionálnych strážcov pod Krajské úrady životného prostredia a poddimenzovaný odhad potreby finančných a materiálno-technických prostriedkov na zabezpečenie ich činnosti. Treba zdôrazniť, že aj vďaka kontrolnej a dozornej činnosti strážcov vzrástlo v poslednom období percento odhalených priestupkov a trestných činov v oblasti environmentálnej kriminality. Viaceré mimovládne organizácie preto vnímajú návrh zákona o stráži prírody ako ďalší útok na vykonateľnosť reálnej ochrany prírody na Slovensku a obávajú sa, že za návrhom stoja politické sily, ktorým táto tendencia nevyhovuje.
Ďalším veľmi dôležitým legislatívnym materiálom je pozmeňujúci návrh k novele stavebného zákona, ktorý bude začiatkom septembra prerokovávaný vo výboroch NR SR. Predkladatelia pozmeňujúceho návrhu tvrdia, že je zameraný na zvýšenie právneho postavenia regionálneho rozvoja v oblasti cestovného ruchu vrátane zvýšenia úrovne s tým súvisiacich služieb. Zákona o ochrane prírody a krajiny sa týka novelizačný článok XIX. Zaujímavosťou pritom je, že jeho autorom je na zakázku pre mesto Vysoké Tatry bývalý pracovník odboru legislatívy MŽP SR, ktorý pracoval aj na zákone o ochrane prírody a krajiny. Novela zákona napr. upravuje definíciu národného parku (verejný záujem ochrany prírody a krajiny už v národnom parku nemusí byť na prvom mieste), prenáša kompetenciu na vyhlasovanie zón v národných parkoch z MŽP SR na Vládu SR, zmierňuje obmedzenia všeobecného zákazu prevodu vlastníckeho práva štátu na iné osoby a zužuje predkupné právo štátu len na najcennejšie územia z hľadiska ochrany prírody a krajiny. Ustanovením o vyhlásení zón TANAPu do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona reaguje na akútnu potrebu riešenia zonácie v TANAPe. Predložený návrh zákona priamo ohrozuje záujmy ochrany prírody pretože, najmä okolie intravilánov predstavuje značne atakovanú oblasť, kde je predpoklad snahy o rozvoj aktivít v rozpore so záujmami ochrany prírody. V prípade neodkúpenia týchto pozemkov štátom je odôvodnený predpoklad jeho predaja súkromným subjektom. Pozemky sa nachádzajú v rekreačne atraktívnej oblasti v priamej nadväznosti na existujúce zastavané územia mesta Vysoké Tatry, čo dáva predpoklad na nové požiadavky investorov pre ďalší záber území, s odôvodnením skvalitňovania služieb cestovného ruchu. V skutočnosti však nejde o skvalitnenie, ale o ďalší záber územia, v ktorom je predovšetkým veľký potenciál pre poznávaciu turistiku. Predkladatelia návrhu pozabudli, že územný plán vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom aj na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. Návrh priestorového usporiadania a funkčného využitia územia tak nemôže byť v rozpore s dokumentami ochrany prírody a krajiny, ktoré sú pre spracovanie územného plánu povinne využiteľné. Územný plán pri riešení jednoznačne vychádza jednak zo záväzných častí územného plánu vyššieho stupňa, z platných právnych noriem (teda aj zákona o ochrane prírody a krajiny) a povinne využíva ostatné podklady, medzi ktoré patria aj dokumenty ochrany prírody a krajiny (napr. Program starostlivosti o národný park). Teda záujmy ochrany prírody a krajiny sú v návrhoch územného plánu zosúľaďované a harmonizované s požiadavkami na socioekonomický rozvoj územia. Na základe vyššie uvedeného je formulovaný hlavný cieľ pozmeňovacieho návrhu v rozpore s hlavnými cieľmi a úlohami územného plánovania, keďže ako uvádza aj samotný stavebný zákon každá z foriem funkčného využívania územia, riešeného v príslušnom druhu územného plánu je súčasťou komplexného procesu "...vzájomného zosúlaďovania všetkých činností s osobitným zreteľom na ....šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných hodnôt..."
Protipožiarne opatrenia - zákaz zakladania ohňa na území národného parku
[29-08-2005] Správa Tatranského národného parku z hľadiska kompetencií MŽP SR venuje pozornosť jednotlivým opatreniam, ktoré sú navrhnuté v "Projekte protipožiarnej ochrane lesa na území Vysokých Tatier po vetrovej kalamite". V týchto dňoch strážcovia Správy TANAPu umiestňujú informačné plagáty na frekventovaných turistických chodníkoch v priestore kalamity, upozorňujúce na zákaz zakladania ohňa mimo uzavretých stavieb na území národného parku v zmysle § 14 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a následne sa sústredia aj na zabezpečenie dôslednej kontroly dodržiavania uvedeného zákazu.
V prípade najvyššieho stupňa požiarneho nebezpečenstva (III. vysoké riziko), ktoré sa stanovuje pre kalamitné územie Vysokých Tatier na základe pravidelného monitoringu požiarneho rizika (meraní a predpovede počasia) sa zvažuje v spolupráci s príslušným krajským úradom životného prostredia aj uplatnenie ustanovení §§ 19 a 22 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny - t.j. obmedzenie rozsahu dopravy a vstupu verejnosti do národného parku v záujme ochrany prírody a krajiny - uzatvorenie vybraných turistických chodníkov v rizikovej oblasti.
Správa TANAPu pokladá za najefektívnejšie opatrenia najmä dodržiavanie platnej legislatívy a technologických postupov prác, vylúčenie rizikových prác a činností, zákaz spaľovania zvyškov po ťažbe a pravidelnú kontrolnú a monitorovaciu činnosť. Predpokladaný stupeň rizika na tento týždeň je I. (minimálne riziko).
Junior ranger program 2005 v TANAP-e
[28-08-2005] Správa Tatranského národného parku zorganizovala v termíne 22. až 26. augusta 2005 na Sliezskom dome historicky prvý letný tábor programu Junior Ranger v Tatranskom národnom parku. Pripojila sa tak k sieti európskych chránených území v ktorých prebiehajú Junior Ranger programy pod hlavičkou federácie Europarc. Cieľom projektu je vytvoriť sieť mladých ľudí, ktorí sa budú aktívne podielať na ochrane prírody, zlepšiť imidž národného parku a zoznámiť verejnosť s problematikou národného parku. Účastníkmi projektu bolo 17 mladých ľudí - žiakov základných a stredných škôl tatranského a podtatranského regiónu (Tatranská Javorina, Poprad, Kežmarok, Východná, Bobrovec) vo veku od 11 do 18 rokov. Organizátormi projektu boli profesionálni strážcovia a odborní pracovníci Správy TANAPu.
Projekt sa zameral podľa programu na 5 oblastí (prednášky-úvod do problematiky; exkurzie v teréne-praktické zoznámenie sa s činnosťou profesionálnych strážcov a odborných pracovníkov Správy TANAPu; diskusia-prezentácia vlastných názorov, podnetov a pripomienok; vedomostné, pohybové a zmyslové hry; kontrola vedomostí a testy). V rámci podujatia mladí strážcovia navštívili informačné centrum Správy TANAPu v Pribyline, Važeckú jaskyňu, symbolický cintorín na Popradskom plese, priamo v teréne sa zoznámili s náplňou práce a poslaním profesionálnych strážcov, absolvovali prednášky týkajúce sa ochrany prírody, bezpečnosti na horách, orientácie v teréne, pohybu vo vysokohorskom prostredí, pozorovanie kamzíkov a svišťov, monitoring s použitím telemetrie ale aj množstvo hier v rámci ktorých si napr. mohli vyskúšať rokovanie o modelových rozvojových zámeroch v národnom parku medzi investormi, ochranármi a úradníkmi. Na záver mladí strážcovia
prevzali z rúk riaditeľa Správy TANAPu Tomáša Vančuru certifikát mladého strážcu.
Na záver môžeme konštatovať, že projekt prispel k zvýšeniu sociálneho a kultúrneho kapitálu mladých strážcov a posilnil lokálnu identitu ako predpoklad trvaloudržatelného rozvoja Tatier. Zároveň naplnil víziu Nelsona Mandelu o zapojení mládeže do starostlivosti o chránené územie. Nemenej dôležitou skutočnosťou je aj ovplyvnenie rodičov prostredníctvom detí a vytvorenie siete budúcich strážcov národného parku. V Tatrách zorganizovanie podujatia podporila finančne Iniciatíva Vráťme život Tatrám Združenia Vysoké Tatry v Tatranskej Lomnici, federácia Europarc a bavorské ministerstvo pre životné prostredie. Už teraz sa všetci tešíme na víkendové stretnutie na jeseň tohto roku kedy sa uskutoční slávnostné odovzdanie uniforiem pre mladých strážcov od federácie Europarc s množstvom sprievodných aktivít.
Ďalšie informácie o programe a jeho aktivitách nájdete na http://EuroParc.org.
Prieskum názorov návštevníkov TANAP-u v súvislosti s veternou smršťou z 19.11.2004
[28-08-2005] V mesiaci júl 2005 realizovala Správa TANAP-u prieskum názorov návštevníkov TANAP-u formou dotazníkov s 12 otázkami v súvislosti s veternou smršťou z 19. novembra 2004. Dotazníky boli podané vzorke náhodných respondentov (220) sústredených na značkovaných turistických chodníkoch nad územím najintenzívnejšie zasiahnutým orkánom.
Cieľom prieskumu bolo zistiť vnímanie príčin a obáv z očakávaných následkov veternej smršte, názory na riešenie kalamitnej situácie, chápanie pojmu "zonácia" národného parku (NP) laickou verejnosťou, ale tiež riešenie socio-ekonomických problémov regiónu v súvislosti s orkánom, hodnotenie materiálno-technického zázemia turizmu v TANAP-e, názory na jeho rozširovanie a v neposlednom rade aj návrhy ciest možného zosúladenia rozdielnych postojov lesníckej a ochranárskej odbornej verejnosti v budúcnosti.
Z výsledkov výskumu vyberáme:
- výrazných 93 % respondentov sa o tému veternej smršte z 19. novembra 2004 zaujíma a sleduje médiami prezentované s ňou súvisiace problémy (napr. s odstraňovaním následkov vetrovej kalamity; s hroziacim rozvojom turizmu a športu v území...)
- pri riešení kalamitnej situácie v TANAP-e z hľadiska ťažby dreva, by sa väčšina (39 %) priklonila k vyťaženiu len časti dreva a zvyšok (prevažne 30 % kalamitného dreva) by ponechali na prírodnú regeneráciu; chemické ošetrenie spadnutého dreva proti lykožrútovi by v A-zóne vylúčilo 30 % opýtaných
- väčšina návštevníkov TANAP-u (66 %) nerozumie pojmu "zonácia" NP
- pozitívnym výsledkom pre ochranu prírodnej dynamiky je fakt, že až 69 % respondentov si myslí, že je vhodné, prípadne potrebné v niektorých častiach NP mať možnosť vidieť aj prirodzene sa rozpadajúci les (napr. po vetrovej kalamite) pôsobiaci možno menej esteticky a tiež to, že 54 % respondentov sa nazdáva, že les ponechaný na prirodzený vývoj (tzv. samovývoj) sa stane odolnejší rôznym vplyvom (vetru, suchu, podkôrnemu hmyzu a pod.)
- až 30 % dotazovaných návštevníkov má pocit, že v súčasnosti dochádza k narušeniu miestneho života, straty pohody a zvýšenému ruchu v súvislosti s ťažbou dreva
- 17 % všetkých respondentov považuje materiálno-technické zázemie turizmu v TANAP-e za nadmerné a nadpolovičná väčšina (58 %) zúčastnených návštevníkov s realizáciou aktivít, ktoré si vyžadujú ďalšie stavebné zásahy v TANAP-e súhlasí, ale iba za rešpektovania požiadaviek ochrany prírody a 35 % opýtaných s takýmito aktivitami vôbec nesúhlasí
- 27 % respondentov vidí zosúladenie lesníckej a ochranárskej odbornej verejnosti v budúcnosti vo vyjasnení právneho stavu spravovania NP (t.j. v riadení jedinou organizáciou) a až 25,5 % z nich uviedlo konkrétne Správu TANAP-u
Zistenia výskumu budú slúžiť ako podkladový materiál pre naštartovanie výchovnej a informačnej kampane, teda osvety v oblasti uvedomenia si potreby ochrany prírodnej dynamiky širokou verejnosťou a prijatia skutočnosti existencie prirodzených procesov. Zmene vnímania životného vývoja lesa napomáha aj skladačka Tatranský les (vydaná Správou TANAP-u v spolupráci s Dancee), ktorú návštevníci TANAP-u získali po vyplnení dotazníka. Tento informačný materiál zrozumiteľne a stručne približuje vývojový cyklus lesa, oboznamuje napr. aj s väčšou a stabilnejšou biologickou diverzitou lesa neovplyvňovaného človekom, ale vysvetľuje tiež to, prečo sú mŕtve stromy v lese potrebné.
Ukázať verejnosti nový pohľad na prírodné katastrofy je nutné najmä kvôli jej sklonu považovať mŕtvy strom za príznak ochorenia lesa, čo je prirodzené vzhľadom na fakt, že verejnosť má skúsenosť prevažne s lesmi, v ktorých sa hospodári.
Výstupom nadväzujúcim na dotazníkový prieskum názorov návštevníkov TANAP-u a súvisiaci so zvyšovaním povedomia verejnosti ohľadom nezasahovania človeka do všetkých častí TANAP-u, budú aj panely náučného chodníka v niektorej z tatranských dolín, kde väčšia časť padnutých stromov ostáva bez manipulácie. Náučný chodník bude návštevníkov dlhodobo oboznamovať o význame suchých stromov, vývratoch, zadržiavanej vode a pod.
Junior Ranger Summit 2005
[21-08-2005] Ako sme vás už informovali v dňoch 31.7. až 6.8.2005 sa v rakúskom národnom parku Gesäuse
s finančnou podporou rakúskeho federálneho ministerstva životného prostredia a množstva sponzorov uskutočnil medzinárodný Junior Ranger Summit 2005, ktorý mal charakter medzinárodného mládežníckeho kongresu. Podujatia, ktorého súčasťou bolo aj množstvo exkurzií a workshopov sa zúčastnilo takmer 150 mladých strážcov a profesionálov tvoriacich zbierku expertov zo všetkých európskych chránených území, v ktorých prebiehajú Junior Ranger programy. Workshopy predstavovali platformu pre výmenu informácií a skuseností v nasledovaní vízie Nelsona Mandelu o zapojení mládeže do starostlivosti o chránené územie vo väčšej miere. V rámci programu podujatia sa pozornosť zamerala na záujmy mladých strážcov aj profesionálov, skúsenosti pri práci v ochrane prírody, získavanie nových skúseností, pozorovanie prírody, prezentácie účastníkov, budovanie širokoeurópskej siete mladých strážcov. Podujatie predstavovalo fórum
pre mladých strážcov a profesionálov na výmenu skúseností, hľadanie nových spôsobov ako robiť veci lepšie a formulovať najlepší postup. Hlavnou témou bola otázka "Ako úspešne robiť misiu?" Odpoveď bola "Použitím Junior Ranger programov vytvoriť budúcich strážcov krajiny." Podpora pre mladých ľudí a Junior Ranger program je zároveň aj podporou pre národný park.
Národný park Gesäuse je najmladším zo šiestich rakúskych národných parkov (vyhlásený v roku 2002). Krajinu charakterizujú skaly, lesy a vodstvo. Vďaka značnému rozdielu v nadmorskej výške je tu množstvo rozmanitých lokalít a teda aj rastlinných a živočíšnych druhov. Výmera národného parku je viac ako 11000 ha pričom viac ako 99% plochy je vlastníctvom Štajerskej lesnej správy. Národný park Gesäuse si dal za cieľ udržanie dlhodobého medzinárodného uznania kategórie II. podľa IUCN - 86% národného parku je tvorené pásmom zaisťujúcim trvalú ochranu oblasti. Okrem ochrany prírody je úlohou národného parku aj pokračovanie v tradícii mierneho turistického ruchu. Na vysokej úrovni je sprievodcovstvo, interpretačné, prednáškové, vzdelávacie, výchovné a prezentačné aktivity vrátane značenia územia a spolupráce s miestnym obyvateľstvom. Šesť obcí národného parku - Admont, Hieflau, Johnsbach, Landl, St.Gallen a Weng - tvorí región národného parku Gesäuse. Ten slúži ako príklad harmonickej súhry medzi ochranou prírody a regionálnym rozvojom.
Podujatia sa za Slovenskú republiku zúčastnili dvaja dospelí profesionálni a šiesti mladí juniorskí strážcovia zo Správy Tatranského národného parku. Po príchode do kempu v Gstatterbodene všetkých účastníkov na úvod oficiálne privítali pracovníci správy národného parku vrátane riaditeľa Wernera Franeka. Počas piatich dní pobytu
v národnom parku dospelí ale aj mladí strážcovia absolvovali napr. túru zo Gstatterboden do Hieflau a na chatu Haindlkarhütte v rámci ktorých vykonávali praktické práce - údržbu turistického chodníka a parkoviska ale aj pozorovanie vysokohorskej fauny a flóry, navštívili Nationalparkpavillon a geologickú expozíciu, Weidendom so zameraním na pozorovanie vodných živočíchov a raftingovú túru na rieke Enns. Podujatie bolo oživené každý večer prezentáciami jednotlivých krajín ale aj workshopom na ktorom sa diskutovalo o Junior Ranger Programoch v rôznych krajinách. Mladých strážcov asi najviac zo všetkého zaujala prednáška o prvej pomoci a záchrane v horách a záverečné odovzdávanie certifikátov účastníkom.
Účasť na podujatí priniesla pre Slovensko ale aj TANAP nové informácie a výmenu skúseností z partnerských chránených území, aplikáciu na slovenské podmienky, motiváciu pre zapojenie mladých ľudí do spolupráce so strážcami, formálnu a obsahovú náplň programov, možnosti financovania programov, výmenu informácií a diskusiu o práci strážcov v Európe s nadviazaním medzinárodných kontaktov a možností budúcej spolupráce. Správa TANAPu sa ako partnerské chránené územie aktívne zapojí do projektu aj koncom augusta 2005 kedy pre mladých strážcov usporiada Junior Ranger Camp na Sliezskom dome.
Aktuality
[17-08-2005] Dňa 9. augusta 2005 sa na MŽP SR v Bratislave uskutočnilo pracovné stretnutie s cieľom prezentácie informácie zo strany ŠOP SR pre Európsku komisiu k veternej kalamite 2004. Rezort životného prostredia obdržal ešte v júni 2005 list z odboru ochrany prírodného prostredia Európskej komisie, v ktorom upozorňuje ministra životného prostredia SR na opakované sťažnosti, ktoré Európska komisia dostáva v súvislosti s odstraňovaním následkov veternej kalamity v Tatrách z novembra 2004. List sa týka území v Tatranskom národnom parku a v národnom parku Muránska planina, postihnutých kalamitou, ktoré sú aj územiami navrhovanými do sústavy NATURA 2000. List predchádza formálnej sťažnosti Európskej komisii vláde SR. Vzhľadom na závažnosť situácie EK žiada o spresnenie najmä územného rozsahu veternej kalamity na navrhované územia NATURA 2000, vplyvu na navrhované územia resp. na druhy alebo biotopy európskeho významu a doterajší postup orgánov a organizácií ochrany prírody a krajiny. O stanovisko bola požiadaná aj lesnícka sekcia MP SR. Ako sa v liste zdôrazňuje, EK plne chápe súčasné práce týkajúce sa spracovania dreva a prevencie proti požiarom. Zároveň však upozorňuje, že tieto aktivity môžu poškodiť prioritné druhy žijúce v území a spôsobit nezvratné poškodenie chránených biotopov vrátane prioritných.
Dňa 4. augusta 2005 sa na ŠOP SR v Banskej Bystrici uskutočnilo pracovné rokovanie k návrhom MH SR na realizáciu "Systémových opatrení na riešenie obmedzení rozvoja podnikateľského prostredia a cestovného ruchu z pohľadu ochrany životného prostredia". V zmysle záverov rokovania správy chránených území do konca augusta 2005 spracovávajú stanovisko k jednotlivým návrhom na realizáciu najmä ich lokalizáciu, akceptovanie systémových opatrení schválených vládou, spracovanie analýzy prírodných hodnôt v dotknutom území, posúdenie či zámer podlieha procesu EIA a zaujatie stanoviska k návrhu s odôvodnením. Najviac návrhov sa týka práve územia Tatranského národného parku - konkrétne mesta Vysoké Tatry. Správa TANAPu prednedávnom posudzovala doplňujúce návrhy na rozvoj cestovného ruchu na území Vysokých Tatier pričom niektoré návrhy možno akceptovať, iné sú v priamom rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny a nie je možné ich akceptovať. Správa TANAPu súhlasí s priradením druhého stupňa ochrany v dnešných intravilánoch a na existujúcich zjazdovkách so znížením stupňa ochrany na štvrtý resp. tretí stupeň ochrany.
Štátna ochrana prírody SR pripravila usmernenie týkajúce sa odchytu necieľových druhov živočíchov do feromónových lapačov. V súčasnosti je najčastejšie používaným typom feromónových lapačov typ ECOTRAP (tzv. "suchý" typ) so zbernou nádobou bez vody, ktorý sa využíva na odchyt podkôrneho a drevokazného hmyzu. Súčasťou tohto typu je aj selektívne sito, ktoré sa má vkladať do lievika a slúži na minimalizáciu odchytu necieľových druhov živočíchov, ako sú napr. rôzne druhy chrobákov z čeľade Elateridae, Carabidae a Staphylinidae, ďalej bzdochy (Heteroptera), blanokrídlovce (Hymenoptera), ale aj stavovce ako napr. pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius), jašterice a netopiere. Na základe doterajších výskumov možno konštatovať, že jedným z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú množstvo odchytených necieľových druhov živočíchov je práve prítomnosť, resp. neprítomnosť selektívneho sita v lapačoch aj preto je potrebné zintenzívniť spoluprácu s územne príslušne lesnými správami.
V rámci Twining Phare projektu vypracováva ŠOP SR programy starostlivosti o vybraných 10 území NATURA 2000 (medzi inými aj Dolina Gánovského potoka). Súčasťou výstupov projektu bude aj spracovanie návrhu monitoringu biotopov a druhov euróspkeho významu v daných územiach. Zmyslom monitoringu biotopov a druhov je sledovanie vývoja stavu biotopov a druhov pre účely stanovenia manažmentových opatrení v konkrétnom území a zdroj údajov o vývoji stavu európsky významných biotopov a druhov na Slovensku. Okrem predmetu ochrany území sa dôraz kladie aj na konkrétne socio-ekonomické vplyvy a ohrozenia a riešenie otázky výkupu od súčasných majiteľov.
Spočítanie návštevnosti vysokohorského prostredia na území TANAPu
[16-08-2005] V dňoch 5. až 6. augusta 2005 sa v spolupráci so Štátnymi lesmi TANAPu uskutočnilo spočítanie návštevnosti vysokohorského prostredia na území TANAPu. Strážcovia Správy TANAPu zabezpečovali počítanie na 6 lokalitách v oblasti Západných Tatier (Babky, Jalovecká, Žiarska, Račkova, Bystrá a Kamenistá dolina). Návštevnosť ovplyvnilo najmä nepriaznivé piatkové počasie. Čiastkové údaje za oblasť Západných Tatier z tohto aj minulého roku sú uvedené nižšie, kompletné údaje budú zverejnené v priebehu týždňa.
| 5.8.2005 | 6.8.2005 | 5.8.2004 | 6.8.2004 | 7.8.2004 | |
| Babky | 5 | 60 | 88 | 73 | 74 |
| Jalovecká dolina | 61 | 113 | 114 | 109 | 68 |
| Žiarska dolina | 136 | 473 | 492 | 625 | 299 |
| Račkova dolina | 52 | 223 | 245 | 357 | 223 |
| Bystrá dolina | 0 | 33 | 31 | 16 | 23 |
| Kamenistá dolina | 14 | 26 | 42 | 38 | 33 |
Požiar z 30.07.2005
[11-08-2005] Najrozsiahlejší požiar vo Vysokých Tatrách od založenia Tatranského národného parku v roku 1949 vypukol v sobotu 30. júla pri Bielom dome v Tatranskej Polianke).
Na novej stránke Požiar z 30.07.2005 sme zhrnuli všetky informácie o tejto smutnej udalosti Okrem iného na nej nájdete tlačové vyhlásenie a stanovisko Správy TANAP-u, návrhy opatrení, mapy a fotografie.
Tatry - Natura 2000
[09-08-2005] Do sekcie propagačné materiály pribudla nová brožúra Tatry - Natura 2000 na stiahnutie vo formáte PDF.
Nové zaujimavé publikácie o Nature 2000
Štátna ochrana prírody SR vydala s podporou projektu Phare manuál k programom starostlivosti o územia NATURA 2000 "Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu". Zmyslom tohto praktického manuálu je napomôcť pracovníkom ŠOP SR a širokej odbornej verejnosti v oblasti ochrany prírody pri spracovávaní programov starostlivosti o územia NATURA 2000, pri hodnotení stavu druhov a biotopov európskeho významu, pri posudzovaní vplyvov na zložky životného prostredia a pri napĺňaní cieľov ochrany prírody na Slovensku a v Európe. Publikácia na 736 stranách obsahuje napr. metodiku k vypracovaniu programu starostlivosti o územia európskeho významu, definovanie a hodnotenie priaznivého stavu pre zachovanie biotopov a druhov, rámcové manažmentové opatrenia pre ich zachovanie a kritériá pre hodnotenie stavu zachovalosti.
Ďalším materiálom realizovaným s podporou projektu Phare je mapa Európskej sústavy chránených území v SR NATURA 2000. Mapa v mierke 1:500000 obsahuje n