Súboj s vetrom v Račkovej doline
Strážcovia TANAPu zažijú v teréne množstvo príhod a zážitkov. O tom, že sa neoplatí podceňovať počasie, sa v polovici januára presvedčili na vlastnej koži strážcovia Správy TANAPu.
"Boli sme služobne v Račkovej doline vynášať informačné tabule do vysokohorských sediel na spoločnú slovensko poľskú štátnu hranicu. Vstupom našej krajiny do Schengenského priestoru totiž neprestal platiť návštevný poriadok Tatranského národného parku, ktorý na našej strane pohoria obmedzuje sezónnym uzáverom od 1.11. do 15.6. vstup do určitých častí národného parku. Dôvodom je nielen ochrana vzácnej vysokohorskej prírody, ale aj bezpečnosť návštevníkov, keď sa v zimných mesiacoch podstatne zmenia podmienky pre turistiku. A na to by mali turistov upozorniť informačné tabule umiestnené na dôležitých križovatkách turistických ciest na štátnej hranici," skonštatoval Pavol Gavlák.
V tom období sa práve menilo počasie a každé zhoršovanie počasia na horách je vždy sprevádzané intenzívnym, silným vetrom. Ale nielen ním. Často nasleduje dramatická hra oblakov a obloha hýri nezvyčajnými farbami, čo zbožňujú horskí fotografi. V doline fúkal silný južný vietor, čo znamená, že fúkal od juhu hore dolinou smerom na sever do Poľska. V silnom vetre však vždy treba myslieť aj na to, že v zúžených miestach doliny a najmä vo vysokohorských sedlách nastáva efekt trysky a sila vetra veľmi vzrastie. "A na toto som pozabudol a tiež na to, že mám na chrbte priviazanú veľkú informačnú tabuľu. Hore v Račkovom sedle tak intenzívne dulo, že keď sa do mňa oprel vietor, v tú chvíľu som mal pocit, že ma aj s lyžami odnesie do doliny na poľskej strane. Oblial ma studený pot a len s krajným úsilím sa mi podarilo dostať sa späť pod hrebeň. Na druhú stranu sedla som sa potom dostal v riadne prikrčenej polohe v jeho najužšom mieste. Najviac ma ale prekvapilo, že len jeden meter za hranou sedla bolo absolútne bezvetrie a teplo ako v starej izbe," povedal Pavol Gavlák.
Foto: Tabuľa.
Vietor je dôležitý faktor ovplyvňujúci bezpečnosť návštevníkov vysokohorského prostredia. Často prichádza nečakane rýchlo. "Už som zažil situáciu, že som v pohode vyšiel na lyžiach až na Plačlivô a o pol hodiny na to som sa plazil po kolenách pospiatky dole, lebo postaviť sa by znamenalo skončiť dole v doline", poznamenal Pavol Gavlák. Okrem sily vetra, ktorá vás bez problémov dokáže sfúknuť ako pierko dole z hrebeňa, je významný aj jeho vplyv na rýchlu stratu tepla ľudského tela vďaka súčasnému pôsobeniu vetra a teploty okolitého vzduchu. Dôjde k rýchlemu narušeniu povrchovej mikroklímy vášho tela a kľudne môžete omrznúť aj pri plusových teplotách. Teplote vzduchu 0°C a sile vetra 80 km/hod. totiž zodpovedá pocitová teplota 10 °C a pri 10 °C už znášate podmienky, ako keby bolo 24 °C. Absolútnou samozrejmosťou každej zimnej vysokohorskej túry by preto mali byť rezervná čiapka a rukavice, lebo ak vám ich vietor odfúkne, môžete mať vážne problémy. Odporúča sa aj rezervné oblečenie, pretože prípadné uviaznutie v neschodnom teréne a núdzový bivak by sa tiež nemusel skončiť dobre. Treba myslieť aj na to, kedy a kde sa oblečiete radšej nižšie, pretože vo víchrici v sedle už to ide len veľmi ťažko. No a samozrejmosťou by malo byť aj zabezpečenie vecí, ak o ne nechcete prísť. Vietor vám bez problémov odnesie nielen odevné súčiastky a fotoaparát, ale aj lyže, palice alebo batoh. A ak vás v týchto bojových podmienkach neprejde chuť spraviť aj nejakú peknú zimnú fotku, prajem vám veľa síl. Zimné fotografie si v extrémnych podmienkach musíte jednoducho zaslúžiť, povedal na záver Pavol Gavlák.
Foto: Víchrica nad Jakubinou v Západných Tatrách (15.01.2008).
