Horský hotel Popradské pleso
Furkotská, Mlynická, Mengusovská dolina
Ich územie je súčasťou Tatranského národného parku a patrí medzi najvzácnejšie. Vytváranie dnešných hrubých foriem Tatier, ako aj ich ohraničenie na juhu, patrí do obdobia popalogénneho, do mladších treťohôr. Pre vývoj povrchu bola najvýznamnejšia ľadová doba. Geologickým podložím dolín sú granitoidné horniny. Hrebene granitoidného jadra sú prestúpené systémom strmo naklonených mylonitových zón. Ľadovce spolu s neseným materiálom obrusovali dná dolín a podrývali hlavný hrebeň, ktorý tým vystupoval nad ich povrch. Tak sa vytvorili ľadovcové kotly, uzavreté panvy a po roztopení ľadovcov sa zaplnili vodou (plesá). Druhý typ glaciálnych jazier (hradené) vznikol na morénových valoch, ktoré zahradili aj väčšie panvy (Štrbské pleso). Geologické a geomorfologické pomery dali dnešným Tatrám svojrázny charakter, zvýraznený botanickými pomermi. Prevažná časť Furkotskej, Mlynickej a Mengusovskej doliny pre svoje mimoriadne hodnoty je zahrnutá do národných prírodných rezervácií, z čoho vyplýva osobitný režim ochrany (najvyšší piaty stupeň ochrany v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny). Z hydrologického hľadiska je Furkotská dolina zaujímavá sústredením všetkých hlavných typov tatranských jazier. Z Furkotského štítu schádza hrebeňom Soliska na Štrbské Pleso a ďalej k Tatranskej Štrbe európska rozvodnica Čierneho a Baltického mora.
Územie zahrňuje vegetačné stupne od montánneho (1100 m.n.m.) po subniválny (2550 m.n.m.). Rastú tu vzácne tatranské endemity - druhy, ktoré nenájdeme inde na svete. Endemické sú aj niektoré rastlinné spoločenstvá. Podstatnú časť územia pokrývajú lesy, prevažne smrekové s prímesou smrekovca a limby. Horná hranica lesa je priemerne 1570 m.n.m. Súvislé plochy v subalpínskom pásme vytvára kosodrevina s jarabinou vtáčou (horná hranica 1800 m.n.m.). K najvzácnejším drevinám patrí limba, ktorá je okrasou hranice smrekových a smrekovcových porastov s kosodrevinou. Vzhľadom k značnej morfologickej členitosti, ale aj rôznorodosti geologického podložia sa tu vyskytuje veľké množstvo lišajníkov, ohrozených druhov vyšších rastlín a machorastov.
Geologický a geomorfologický vývoj Tatier podmienil aj vznik a rozvoj živočíšnych spoločenstiev. Druhy severského pôvodu, ktoré zostali ako reliktné z poslednej ľadovej doby, dosahujú tu najjužnejšiu hranicu rozšírenia. Mnohé vznikli ako endemické druhy Tatier alebo karpatskej oblasti. K reliktným druhom patria žiabronôžka arktická, ďubník trojprstý, drozd kolohrivý, piskor vrchovský. K endemickým druhom patria hraboš snežný, hrabáč tatranský. V subniválnom a alpínskom stupni žijú typické vysokohorské druhy živočíchov: kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský, murárik červenokrídly, orol skalný. V lesoch žije medveď hnedý, rys ostrovid, vlk obyčajný, kuna skalná. Medzi najrozšírenejšie druhy patrí jeleň obyčajný.
V závere Mengusovskej doliny sa nachádza najväčšie (20,08 ha) a najhlbšie (53 m) pleso na slovenskej strane Tatier Veľké Hincovo pleso vo výške 1946 m.n.m. Turistami veľmi navštevované je Popradské pleso, prirodzene zarybnené. Chata na brehu tohto plesa slúži turistom na oddych a dá sa v nej počas celého roka ubytovať. Toto miesto je križovatkou chodníkov na Ostrvu (1984 m.n.m.) s možnosťou pokračovať po magistrále na Sliezsky dom, ďalej turistického chodníka k Hincovým plesám a na Kôprovské sedlo s prechodom do Hlinskej doliny, a chodníka cez Žabie plesá okolo najvyššie položenej chaty v Tatrách - chaty pod Rysmi (2288 m.n.m.) na turisticky sprístupnené Rysy (2499 m.n.m.). Pri Popradskom plese sa nachádza jedinečná kultúrna pamiatka - Symbolický cintorín s kaplnkou a vyrezávanými drevenými krížmi v ľudovom štýle, zriadený ako sppomienka na obete hôr. Zo Štrbského Plesa na Popradské pleso vedie náučný chodník, venovaný problematike tatranských lesov. Na tomto území sa nachádza vyše 20 štítov vyšších ako 2000 metrov, ktoré oddeľujú jednotlivé doliny. Prístupné sú podľa náročnosti, prevažne len s horským vodcom.
Prehľadová mapa.
Štrbské Pleso
Východiskom do horských dolín je osada Štrbské Pleso. Je rekreačno-športovo-liečebným centrom pri rovnomennom jazere vo výške 1350 m.n.m., ktoré je druhým najväčším plesom na slovenskej strane Tatier. Zo Štrbského Plesa, známeho klimatickými kúpeľmi, možno ísť na pešie túry do Furkotskej a Mlynickej doliny s horským prechodom medzi oboma dolinami cez Bystré sedlo (2314 m.n.m.), je to pomerne náročná 6-hodinová túra. Okolo Štrbského plesa vedie tiež Tatranská magistrála - turistický chodník na Jamské Pleso a turisticky sprístupnený Kriváň (2494 m.n.m.). Štrbské Pleso je tiež zimným športovým strediskom pre zjazdové lyžovanie, ale sú tu aj lyžiarske bežecké stopy zdravia: na Jamské pleso a Popradské pleso a okruh v Mlynickej doline. Pre cyklistov je vyznačená trasa zo Štrbského Plesa na Popradské pleso.
Pre viac informácií navštívte Informačné centrum Správy TANAPu v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline alebo pracoviská Správy TANAPu v Liptovskom Mikuláši, Tatranskej Štrbe a Tatranskej Lomnici. Prajeme Vám veľa príjemných zážitkov z návštevy Tatranského národného parku!
