Chata pri Zelenom plese
Dolina Kežmarskej Bielej vody
8 km dlhá dolina vo východnej časti Vysokých Tatier. V hornej časti sa rozvetvuje na Dolinu Zeleného plesa, Dolinu Bielych plies a Predné Meďodoly, ktoré už patria do Belianskych Tatier. Takmer celý komplex doliny je súčasťou chotára mesta Kežmarok. Po celé stáročia bola známa pastierom, baníkom, drevorubačom aj poľovníkom. No už v 16. storočí ju začali pre nesmierne prírodné bohatstvo navštevovať domáci aj zahraniční bádatelia a turisti. Dolina je známa niektorými historickými prvenstvami. Prvý známy turistický výlet k Zelenému plesu uskutočnila kežmarská hradná pani Beata Koscielecka - Laska v roku 1565. Prvý známy výstup na tatranský končiar - Kežmarský štít, vykonal David Frölich s druhmi už v roku 1615. Aj prvá známa obeť Vysokých Tatier, hľadač pokladov J. A. Papirus prišiel o život kdesi nad Zeleným plesom v roku 1771.
Od roku 1949 je celá dolina súčasťou Tatranského národného parku. Návštevníci majú možnosť pozorovať zaujímavé a vzácne vysokohorské rastliny a živočíchy v ich prirodzenom prostredí. Aj v Doline Kežmarskej Bielej vody možno ešte sledovať prirodzené procesy prebiehajúce v horskom lese, či vyššie nad jeho hornou hranicou objavovať stopy po dávnych geologických dobách. Horná časť doliny je chránená najvyšším stupňom ochrany prírody. Dodržiavaním Návštevného poriadku TANAP-u prispejete k ochrane a zachovaniu tatranskej prírody. Ďakujeme.
Kežmarská Biela voda
Vzniká sútokom Zeleného a Bieleho potoka v nadmorskej výške okolo 1320 m. Po viac ako 20 km sa pri Kežmarku vlieva do rieky Poprad. Pre mesto Kežmarok je dôležitým zdrojom pitnej vody, preto je v jej okolí pásmo hygienickej ochrany 2. stupňa. Počas túry popri tejto typickej horskej bystrine možno spozorujete vtáčich obyvateľom tohto biotopu - vodnára potočného, čierneho vtáka s bielou náprsenkou, alebo trasochvosta horského so žltým bruškom.
Zelené pleso
Jedno z najkrajších plies sa nachádza v nadmorskej výške 1550 m. Zaberá plochu 1,7 ha a maximálna hĺbka je okolo 4,5 m. Nemá stály povrchový prítok. Na dne má niekoľko vyvieračiek, v ktorých prúdiaca voda nedovolí usadzovanie kalov, preto sa javia ako svetlé smaragdovo zelené škvrny. Od roku 1880 stojí na jeho brehu turistická chata, v nedávnej minulosti prechodne nazývaná Brnčalova. V súčasnosti sa používa pôvodné pomenovanie - Chata pri Zelenom plese.
Jahňací štít
V období od 15. júna do 30. októbra môžu zdatní vysokohorskí turisti vystúpiť po žlto značkovanom chodníku od Zeleného plesa cez Červenú dolinu na Jahňací štít (2229 m). Z vrcholu je nádherný výhľad na štíty Vysokých Tatier, ale hlavne na takmer celý hrebeň Belianskyh Tatier. Niektoré exponované miesta sú zabezpečené reťazami. Návrat zo štítu po tej istej trase! Pri prechode Červenou dolinou môžu turisti pri troche šťastia pozorovať kamzíky. Nevyrušíte ich ak budete potichu a zostanete na značkovanom chodníku.
Kosodrevina
Typická ihličnatá drevina vysokohorského prostredia. V Tatrách tvorí samostatný, kosodrevinový (subalpínsky) vegetačný stupeň - od nadmorskej výšky 1500 až 1550 m do nadmorskej výšky 1850 m. Porasty kosodreviny majú veľký pôdoochranný a vodohospodársky význam. Zadržiavaním a postupným uvoľňovaním zrážkovej vody zabraňujú povodniam , lavínam a pôdnej erózii.
Veľké šelmy
V pásme lesa, ale nezriedka aj vysoko nad ním, sa na celom území Tatranského národného parku vyskytujú tri druhy veľkých šeliem - medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Spozorovať plachého vlka a rysa možno iba výnimočne. Medveď je najmä v období dozrievania čučoriedok aktívny aj cez deň, a vtedy býva čoraz častejšie pozorovaný aj návštevníkmi. Nebezpečne blízkym stretnutiam s touto šelmou je lepšie predísť vhodným správaním. Pohybovať sa len po značkovaných chodníkoch, byť primerane hlučný aby nás medveď zavčasu zaregistroval a nezostal prekvapený.
Belianske Tatry
14 km dlhý hrebeň v severovýchodnej časti Tatranského národného parku tvoria vápence a dolomity. Najvyšším vrcholom pohoria je Havran (2152m n.m.) Nesmierne bohatá a vzácna je najmä flóra tohto územia reprezentovaná napríklad vápnomilným plesnivcom alpínskym. V súčasnosti sú pre návštevníkov sprístupnené modro značkovaným chodníkom cez Zadné Meďodoly na Kopské sedlo, zeleno značkovaným chodníkom z Tatranskej Kotliny okolo chaty Plesnivec k Bielemu plesu a jednosmerným náučným chodníkom zo Ždiaru cez Monkovu dolinu na Široké a Kopské sedlo.
Prehľadová mapa.
Kam od Zeleného plesa?
Skalnaté pleso cez Veľkú Svišťovku
Po červeno značkovanom chodníku (Tatranskej magistrále), okolo Čierneho plesa serpentínami na Veľkú Svišťovku. Z vrcholu prekrásny výhľad na Kežmarský štít, záver Doliny Zeleného plesa a Veľkou a Malou Zmrzlou dolinou, Červenou dolinou, Dolinou Bielych plies a Belianske Tatry. Takmer celá trasa vedie v subalpínskom a alpínskom výškovom vegetačnom stupni s typickou flórou a faunou. V Sedle Pod Svišťovkou (2023m) sa vyskytuje milonitové pásmo s mimoriadne bohatým zastúpením vysokohorských rastlín.
V Huncovskej doline prechádza chodník v blízkosti kolónie svišťov, spozorovať z tohto chodníka možno aj kamzíka. Aj ochrana týchto druhov je dôvodom pre sezónny uzáver tohto chodníka od 1.11. do 15.6.
Jahňací štít cez Červenú dolinu
V období od 15. júna do 30. októbra môžu zdatní vysokohorskí turisti vystúpiť po žlto značkovanom chodníku od Zeleného plesa cez Červenú dolinu na Jahňací štít (2229 m). Z vrcholu je nádherný výhľad na štíty Vysokých Tatier, ale hlavne na takmer celý hrebeň Belianskyh Tatier. Niektoré exponované miesta sú zabezpečené reťazami. Návrat zo štítu po tej istej trase! Pri prechode Červenou dolinou môžu turisti pri troche šťastia pozorovať kamzíky. Nevyrušíte ich ak budete potichu a zostanete na značkovanom chodníku.
Kopské sedlo okolo Trojrohého a Bieleho plesa
Od Zeleného plesa prechádza červeno značkovaný chodník takmer súvislými porastami kosodreviny ale s pekným výhľadom na záver Doliny Zeleného plesa a impozantnú , 900 metrov vysokú severnú stenu Malého Kežmarského štítu. Chodník prechádza okolo zanikajúceho Trojrohého plesa v ktorého hladine za zrkadlia vrcholy Predných Jatiek. Pri Veľkom Bielom plese je dôležitá križovatka štyroch turistických chodníkov. Do roku 1974 (kedy vyhorela) tu stála Kežmarská chata. Nenáročný výstup na Kopské sedlo cez ktoré prechádza hranica medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. Zo sedla pekný výhľad na Kozí a Jahňací štít ako aj na hrebeň Belianskych Tatier najmä na jeho západnú časť s vrcholmi Ždiarskej Vidly, Havrana, Nového a Muráňa. Z Kopského sedla možno dolinou Zadných Meďodolov zostúpiť do Javorovej doliny a Tatranskej Javoriny.
Tatranská Kotlina okolo Chaty Plesnivec
Od Bieleho plesa možno zostúpiť po zeleno značkovanom chodníku po úpätí Belianskych Tatier (Predné Jatky, Bujačí vrch) cez Rakúsky chrbát k Chate Plesnivec. Z Predných Meďodolov a Pastvín sa otváre jedinečný pohľad na Dolinu Zeleného plesa. Vari najkrajší je na konci leta, kedy rozkvitne na veľkej ploche ružová vŕbovka úzkolistá. Nad Sedlom Červená hlina, prejdeme starým porastom prirodzeného smrekového lesa v ktorom možno zazrieť okrem iných aj ďatľa trojprstého alebo vzácneho tetrova hlucháňa. Po prekonaní Rakúskeho chrbta chodník prechádza neveľkými plochami stromov vyvrátených počas vetrovej kalamity v novembri 2004. Pozorovať tu možno prirodzenú obnovu lesa bez zásahu človeka. Odtiaľ je tiež pekný výhľad na skalnatý amfiteáter záveru Doliny Siedmich prameňov s Bujačím vrchom a Kozím chrbtom s dominantnými Skalnými vrátami.
Od Bieleho plesa k Šalviovému prameňu
Po modro značkovanom chodníku prejdeme najprv cez takmer súvislý porast kosodreviny k premosteniu cez Biely potok. Tu sa ocitnete na hornej hranici lesa, ktorá je v Tatrách v nadmorskej výške 1500 až 1550 m. Tu sa vyskytuje niekoľko pekných jedincov najkrajšej tatranskej dreviny, borovice limby. Popri Bielom potoku prejdete starým smrekovým porastom a vstúpite do porastu tvoreného odrastajúcou jarabinou pod ochranou ktorej prirodzene obnovuje smrek. Celá plocha vznikla po vetrovej kalamite v rokoch 1970 - 1971.
V dolnej časti tejto trasy prejdete cez rozsiahlu umelo založenú smrekovú mladinu, založenú na predtým vyťažených rúbaniskách a pasienkoch.
